ZDENĚK LIŠKA
Film.sk No.07/08/2013

Zdeňka Lišku označujú za najvýznamnejšieho českého skladateľa filmovej hudby a nebude to preto, že dokázal vytvoriť hudbu aj pre desať snímok ročne, čo je, samozrejme, takisto obdivuhodné. Hlavný dôvod je, že bol pre filmárov partnerom, ktorý podstatne spoluformoval ich diela, vďaka čomu sa rozrastali nielen výrazovo, ale aj významovo. Zdeněk Liška zomrel 13. júla pred tridsiatimi rokmi, mal iba 61.

Zdenek Liškafoto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Liška musel film milovať. Nie však láskou očareného prijímateľa, ktorý sa nezmôže na slovo. Práve naopak, jeho hudba prezrádza, že filmu rozumel, že v ňom vedel vnímavo „čítať“ a posúdiť jeho charakter, stavbu, rytmus, významové dôrazy, všetko to, čo vzápätí sám výrazne ovplyvňoval a utváral. Azda mu práve film poskytoval ideálny priestor na komunikáciu. Aj to by mohla byť odpoveď na otázku Jana Švankmajera, prečo sa taký brilantný skladateľ nevenoval vlastnej tvorbe a radšej zostal pri komponovaní filmovej hudby.

Liška spolupracoval aj s ďalšími českými režisérmi zvučných mien, ako bol František Vláčil, Karel Zeman, Jiří Krejčík, Karel Kachyňa a mnohí iní. Oslovovali ho však aj slovenskí filmári, medzi nimi Elo Havetta, Juraj Jakubisko, Peter Solan, Stanislav Barabáš... Na skladateľovo rané obdobie si takto zaspomínal režisér Ján Kadár: „Nikdy som do Liškovej práce nezasahoval, a keď áno, tak to bolo zle. Keď sme ho prvýkrát prizvali k spolupráci pri filme Tam na konečné, tak nebol ešte známy. Bol to veľký tučný muž s detskou tvárou. Klos, vzdelaný, brilantný vzdelanec, Zdeňkovi Liškovi urobil prednášku o tom, aký typ hudby potrebujeme. Liška pozorne počúval, záležalo mu na úspechu v hranom filme. Klos prednášal o Stravinskom, Zdeněk Liška počúval, potom priniesol hudbu, ktorá bola skvelá, ale opačná ako vykladal Elmar Klos,“ uvádza sa v knihe Ján Kadár od Václava Maceka. Liška spolupracoval s dvojicou Kadár – Klos na viacerých filmoch vrátane oscarového Obchodu na korze.

Viacnásobnú pracovnú skúsenosť s ním mal aj slovenský režisér Martin Hollý. ,,Mal som šťastie na dvoch spolupracovníkov – scenáristu Tibora Vichtu a skladateľa Zdeňka Lišku. Obaja sa výrazne podpísali na úspechoch mojich filmov,“ povedal režisér v rozhovore publikovanom v knihe Martin Hollý – Život za kamerou. „Liška si pozrel nakrútený materiál, sadol za klavír, zabrnkal melódiu a dokázal s neuveriteľne citlivým a moderným výrazom vystihnúť náladu, rytmus, dodal filmovým obrazom novú dimenziu. Takých, ako bol Liška, má svetová kinematografia málo... Napríklad prišiel s tým, že do Balady o siedmich obesených použijeme oratórium, inšpirované pravoslávnymi cirkevnými obradmi. Vďaka tejto hudbe dostala Balada tú pravú atmosféru cárskeho Ruska. Pretože film vznikal v čase, keď sa sovietske tanky preháňali po našich mestách, zrazu film dostal ďalšiu dimenziu.“

Vynára sa však otázka, ako Liška dokázal pracovať v takom tempe, na takej úrovni samostatnosti a kreatívnosti, striedať a kombinovať techniky, štýly, starať sa nielen o hudbu, ale aj o rozsiahlejšiu zvukovú dramaturgiu filmov rozličných druhov a žánrov... Niektorí na to reagujú prostým konštatovaním, že Zdeněk Liška bol génius.