Kino Lumière v apríli:
Silné zážitky
Film.sk No.04/2013

Je to iba vietorJe to iba vietor (ASFK)

Vždy keď vchádzam do kina Lumière, prebehnú mi mysľou útržky z bohatej histórie tohto priestoru. Spomínam si na pompézne otvorenie veľkoryso koncipovaného, výrazne farebného Filmového klubu, ktorý nám závideli i českí kolegovia, ale aj na okamihy, keď som si kupovala dva lístky na predstavenie, aby sa dosiahol potrebný počet divákov. Preto sa vždy poteším, keď vidím pred pokladnicou rad prevažne mladých ľudí, ktorý signalizuje, že o toto kino je záujem. A hoci do jeho finálnej podoby ešte kadečo chýba a priestor si žiada ďalšie zútulnenie, kvalita kina sa prejavuje predovšetkým v kvalite jeho dramaturgie.

Aj v apríli pokračuje chvályhodná snaha poskytnúť fanúšikom nielen nové, na prestížnych medzinárodných fórach často oceňované filmy, ale aj podnety na doplnenie vedomostí z dávnejších období vývoja kinematografie. Archívne kino prináša tému Krutosti vojny, v rámci ktorej premietnu aj slávny Wajdov film Kanály, venovaný Varšavskému povstaniu. Napriek dobovému očakávaniu nešlo o jeho heroizáciu, ale skôr o skeptický pohľad na povstalcov a hľadanie zmyslu akcie, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Z filmu Andalúzsky pes, ktorý uvedie Filmový kabinet, si zrejme každý divák pamätá najmä scénu rozrezania ženského oka žiletkou. Luis Buñuel so Salvadorom Dalím nakrútili sled bizarných záberov, ktorými do kinematografie vstúpil surrealizmus.

KanályKanály (archív SFÚ)

Filmový „samouk“ Bence Fliegauf patrí medzi najuznávanejších maďarských režisérov strednej generácie, pričom kritika oceňuje najmä jeho novátorskú prácu s filmovým obrazom a s rovnocennou zvukovou zložkou. Po anglicky hovorenom Lone, ktoré zobrazuje lásku až za hrob na pozadí genetickej manipulácie, sa Fliegauf vracia k maďarskej súčasnosti a vo filme Je to iba vietor tematicky čerpá z neonacistických pogromov proti Rómom v rokoch 2008 až 2009. Bude zaujímavé sledovať jeden deň zo života ohrozenej rómskej rodiny v kontexte s novou snímkou Miry Fornay Môj pes Killer, ktorá sa takisto odohráva v prostredí etnickej neznášanlivosti vedúcej k zločinu. Dokonalá znalosť prostredia na slovensko- moravskom pomedzí, premyslený scenár s minimalizovanými dialógmi, typovo výrazní neherci, využitie kontaktného zvuku a ticha ako atmosférotvorných prvkov, výborná kamera, prezentujúca krásu prírody ako kontrapunkt zdevastovaného prostredia i života sociálne slabej skupiny obyvateľov, to všetko v synergickom efekte vytvára autentický obraz slovenskej reality, ktorý treba vidieť. Možno aj opakovane.

 

 

Nina Hradiská

odporúča
odporúča filmová publicistka
Nina Hradiská