JURAJ JAKUBISKO
Film.sk No.04/2013

Juraj Jakubisko sa 30. apríla dožíva 75 rokov. Takéto jubileum je vždy vítanou príležitosťou na pripomenutie a zhodnotenie diela, hoci otvoreného, pretože Jakubisko sa rozhodne nechystá do dôchodku.

Juraj Jakubiskofoto: archív SFÚ/Václav Polák

Mladá generácia slovenských filmárov na konci šesťdesiatych rokov vstúpila do kinematografie impozantným spôsobom. Ich debuty boli prísľubom do budúcnosti a zároveň to boli zrelé filmy. Dokonca natoľko zrelé, že aj s odstupom rokov ich môžeme považovať za prelomové.

Ako prvý z mladej generácie debutoval Jakubisko, a to snímkou Kristove roky (1967). Film o výtvarníkovi Jurajovi (zhoda mien nie je náhodná) zaujal príbehom a takisto spôsobom jeho vyrozprávania. Juraj nie je zaťažený minulosťou, netrápi ho budúcnosť, dôležitá je pre neho prítomnosť. Jeho život pripomína hru bez pravidiel a takýto postoj k životu harmonizoval s väčšinovým postojom Jakubiskovej generácie. Po Kristových rokoch nakrútil v rýchlom slede filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a aj titul Dovidenia v pekle, priatelia, ktorý však mohol dokončiť až v roku 1990.

Jeho pôsobivý štart už nemal také fascinujúce pokračovanie, nastupujúca normalizácia Jakubiskovi roky neposkytla adekvátne možnosti. Mnohí jeho spolupracovníci emigrovali alebo dostali zákaz tvorby a Jakubiska pre istotu preradili do krátkeho filmu. Bol to krutý trest a vrchnosť ho čiastočne omilostila až v roku 1979, keď mu povolili nakrútiť film Postav dom, zasaď strom. Žiaľ, zaň si opäť vyslúžil reštrikcie tvorby, pretože normalizačná vrchnosť dekódovala jeho filmovú verziu socializmu ako obraz večného návratu rozkrádania. Po ňom nasledovala Nevera po slovensky a v roku 1983 mala premiéru divácky mimoriadne úspešná Tisícročná včela. Je to vlastne Jakubiskov a Jarošov príspevok do dejín magického realizmu a túto osobitú poetiku, založenú na miešaní reálneho a nadreálneho, dokázal režisér zaujímavo rozvíjať hlavne v rozprávkach Perinbaba (1985) a Pehavý Max a strašidlá (1987). Svoje uplatnenie však našla aj vo filme Nejasná správa o konci sveta (1997). Okrem toho Jakubisko rád nakrúca príbehy, ktoré sa odohrávajú na hranici histórie a fikcie, čo potvrdzujú aj snímky Sedím na konári a je mi dobre (1989), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či nateraz jeho posledný film Bathory (2008).

Hodnotiť tu a teraz Jakubiskovu tvorbu je komplikované. Jedna časť divákov preferuje jeho ranú tvorbu, druhá zase súčasnú. Ani filmoví kritici a historici nie sú v hodnotení jednotní, stačí si prečítať dobové kritiky a je jasné, že meno Jakubisko môže fungovať ako synonymum kontroverzie. To je dobré, pretože úlohou filmu nie je len potešiť oko, ale aj vyvolať diskusie a vášnivé polemiky. Osoží to aj tvorcovi, aj filmu, horšie je to so snímkami, ktoré ani nepotešia, ani nič nevyprovokujú. Našťastie, to nie je prípad Juraja Jakubiska, a preto mu prajem, aby bol zdravý a bohatý. Prečo, to vie lepšie než ja.

z ponuky predajne KLAPKA.SK:
Peter Michalovič, Vlastimil Zuska: Juraj Jakubisko
DVD 3x Juraj Jakubisko, Tisícročná včela, Kristove roky, Postav dom, zasaď strom, Vtáčkovia, siroty a blázni, Pehavý Max a strašidlá, Perinbaba a iné
(viac na www.klapka.sk)