DUŠAN HANÁK
Film.sk No.04/2013

Tvorba Dušana Hanáka, ktorý sa v apríli dožíva 75 rokov, neimponuje rozsahom – päť celovečerných hraných kinofilmov, sedem televíznych, z toho niektoré krátke, osem žánrovo odlišných dokumentárnych alebo reflexívnych, z toho dva celovečerné. Vzhľadom na časový rozsah – 1963 až 1995 – to nie je veľa. Ako to, že napriek tomu patrí Hanákovo dielo u nás k najzávažnejším, a to nielen v rámci Slovenska?

Dusan Hanakfoto: archív SFÚ

Najlepšiu odpoveď na položenú otázku dal asi sám režisér, keď roku 1988 v rozhovore podotkol, že film sa nevymýšľa, film sa žije. Vyslovil to všeobecne, hoci iste vie, že to platí iba o menšine, pre ktorú film nie je cesta k peniazom a sláve, ale rehoľa založená na kariérovzdornej askéze.

Takže hoci sa Hanák tvorivo vyvíjal a takmer každým ďalším filmom vstupoval esteticky na nový kontinent, vyhýbajúc sa vyšliapaným chodníčkom, zároveň ostával verný etickému imperatívu, ktorý ho bezpečne viedol tak obdobím slobody šesťdesiatych rokov, ako aj rozbúrenými vodami normalizácie. November ’89 uvítal Papierovými hlavami, dokumentaristicko-karnevalizačnou reinterpretáciou mimikry, ktorým sa obdobie totality maskovalo, no kým tú fresku o päť rokov dokončil, sloboda merať všetko peniazmi, ktorými on tvorbu nemeral, mu vymlela pôdu spod nôh.

S cenzúrou sa svojho času naučil driblovať a úspešne nachádzal škáry v systéme, z ktorých mu vykvitali nonkonformné, humanistické a svojím tichým spôsobom podvratné filmy, ktoré síce neraz skončili v trezore, no sú na svete a s koncom režimu sa vynorili z tmy, nezhrdzavené, živé. S cifršpiónmi sa driblovať nedá, lebo nejde o hodnoty a výpoveď ako za totality, ale o ceny a cifršpión iné hodnoty neuznáva. Tak sloboda, ktorá mnohým tvorcom rozviazala krídla, keď sa naučili tvoriť v režime ovládanom peniazmi, Hanáka, ktorému nie je dané rozmýšľať v týchto parametroch, vyvrhla na breh, podobne ako v prostredí filmu ako biznisu vyvrhla na breh mnohých nonkonformistov pred ním. Ostala mu fotografia, ktorú chápe ako finančne dostupnú estetickú realizáciu svojho nemenne humanistického pátrania po človeku autentickom, ktorý žije svoj etický ideál, nedbajúc na pragmatické normy vnucované okolím, podobne ako ho žije on. A ostala mu pedagogická činnosť na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, kým sa ho pragmatickí cifršpióni nepokúsili odstaviť aj od nej. Vzbúrení kolegovia, zväčša jeho odchovanci, aj súčasní študenti sa zaňho postavili s takou vehemenciou, až to pragmatikov zaskočilo, takže nakoniec museli stiahnuť chvost. Táto malá búrka ukázala, že stredná a mladá filmárska generácia, ktorá sa v podmienkach slobody tvorby obmedzovanej finančnými mantinelmi naučila nielen komerčne realizovať, ale sčasti aj vytvárať hodnoty hodné svojho talentu, nesie v sebe náboj etického imperatívu, ktorý vie liberalistickému pragmatizmu postaviť účinnú hrádzu. Tieň osobnosti Dušana Hanáka, predstaviteľa antických sokratovských cností v dnešnom zekonomizovanom svete, má na ich etickej aj estetickej profilácii iste svoj podiel. A to je možno rovnako významný prínos ako jeho filmárske dielo.

z ponuky predajne KLAPKA.SK:
Dušan Hanák: 3 scénáře
DVD 3x Dušan Hanák, Obrazy starého sveta, Papierové hlavy, 322, Ružové sny, Collection Slovaque (kolekcia Hanákových filmov na DVD francúzskeho vydavateľstva Malavida) a iné
(viac na www.klapka.sk)