V znamení V4
Film.sk No.04/2013

Febiofest, stará dobrá značka, sa tohto roku zmenil z medzinárodnej prehliadky na (súťažný) festival. Bratislavská časť jeho 20. ročníka bola najväčšia svojím trvaním (15. – 21. 3.), programom (129 titulov v 14 sekciách) i rozsahom (7 sál v 5 priestoroch).

Cagey TigersCagey Tigers (foto: Fly United)

V premiérovej súťaži krátkych filmov krajín V4 sa stretlo päť titulov z každého štátu. Hlavnú cenu získal poľský dokument Píšťalka režiséra Grzgorza Zariczného „za umelecky intenzívne a myšlienkovo a žánrovo čisté uchopenie životného príbehu konkrétneho človeka z prostredia športu a jeho pozdvihnutie k všeobecnejšiemu vyzneniu“. Medzinárodná porota udelila aj dve Zvláštne uznania, obe slovenským tvorcom – Ondrejovi Rudavskému za animovaný imaginatívny príbeh Mesiac a režisérovi Aramisova za hranú snímku Cagey Tigers. Cenu divákov získal slovenský hraný film Výstava režisérov Petra Begányiho a Andreja Kolenčíka (ocenený bol aj na pražskom Febiofeste). Slovensko reprezentoval v súťaži ešte dokument Marka Janičíka Kino Svet a (proti)vojnová dráma Petra Magáta Kabát.

Mimoriadne šťastný bol výber „rámcových“ filmov festivalu. Otvárací Môj pes Killer režisérky Miry Fornay bol očakávaný aj vzhľadom na jeho významné ocenenie na MFF v Rotterdame – a určite nesklamal. Záverečné Dozvuky poľského režiséra Władysława Pasikowského, nakrútené vo štvorkoprodukcii s účasťou Slovenska, boli pre mňa jedným z najsilnejších filmov, ktoré som videl za posledné roky vôbec.

Tieto filmy akoby symbolizovali dva výrazné prvky programu. Prvým bolo bohaté zastúpenie domácej tvorby hranej (prevažne tituly už uvádzané v distribúcii) i dokumentárnej – vrátane premiérových uvedení Trančíkovho „slova do bitky“ v podobe Hodiny dejepisu či dokumentu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa Pala Korca. Iné dva filmy, uvedené už na Jednom svete, predstavujú istý kontrast: kým Anna Grusková spracúva v Rabínke neznesiteľne opisne námet z minulosti, Tomáš Krupa je v ABSOLVENTOCH na pulze dňa (situácia absolventov umeleckých odborov), ale ani na chvíľu neskĺzava k publicistickému pohľadu.

Spomínané Dozvuky patrili aj do sekcie Súčasný poľský film – medzi siedmimi titulmi sa nenašiel ani jeden slabší; išlo o rozličné témy i žánre, čiastočne o námety podľa skutočných udalostí. Uvedenie viacerých z nich sa odohralo za účasti tvorcov, z ktorých Lech Majewski získal Výročnú cenu ASFK za prínos svetovej kinematografii. Aj ďalšie sekcie sa „motali“ vo vyšehradskom či stredoeurópskom priestore, čo platí aj o profiloch Michaela Hanekeho a Benceho Fliegaufa i o filmoch Jiřího Menzla. Zaradenie profilu Miry Fornay (absolventské Malá nesdělení, Líštičky a Killer) môže v tomto kontexte vyznieť trochu úsmevne – ale s ohľadom na medzinárodné úspechy režisérky vlastne ani nie.

Popri Lechovi Majewskom získal Výročnú cenu ASFK aj Jan Jíra za prínos klubovému hnutiu. Za najlepší klubový film roku 2012 bol vyhlásený Rozchod Nadera a Simin a najlepším fimovým klubom sa stal martinský FK Alternatíva.

Po skončení bratislavskej časti sa Febiofest „presťahoval“ do Trenčína a Banskej Bystrice. Počas apríla zavíta do Martina (2. – 6. 4.), Prievidze (8. – 10. 4.), Trnavy (8. – 11. 4.) a Prešova (10. – 14. 4.).