Nie je kaštieľ ako kaštieľ
Film.sk No.04/2013

Režisér Palo Korec si pre svoj nový celovečerný dokument vybral prostredie stupavského kaštieľa. Nie však pre jeho históriu alebo architektúru, ale pre ľudí, ktorí ho v súčasnosti obývajú. Stavba slúži ako domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. Sústreďuje pritom množstvo farbistých ľudských osudov, ktoré nájdete vo filme Exponáty alebo príbehy z kaštieľa.

Exponáty alebo príbehy z kaštieľafoto: Formats Pro Media

Ten kaštieľ má vábivý vzhľad a jeho park vyzerá ako ideálne miesto na únik pred ostatnými, keď treba zostať iba sám so sebou, poobracať v hlave vlastné problémy alebo sa v prajných kulisách pokúsiť naladiť na ilúziu bezstarostnosti. Tvorcovia filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa sa však v tomto prostredí pokúšali spoznávať iných, hoci tým možno spoznávali aj samých seba. „Často som prechádzal obrovským parkom, ktorý obklopuje stupavský kaštieľ. Z jeho terasy sa celé leto ozýva Senzi Senzus a spoza zábradlia sa dívajú zvláštni ľudia. Jednoducho to má čudesnú, tklivo ironickú atmosféru. Vždy som si predstavoval, čo tá terasa asi skrýva,“ vracia sa do spomienok režisér Palo Korec. „Pred dvoma rokmi som stretol starého priateľa, ktorý tam robí sociálneho pracovníka, a tak som sa dostal dovnútra. Tam to už nebolo také tklivo ironické, skôr absurdne realistické.“

Nedá sa iba to, čo sa nechce. Tak nejako premýšľa pán, ktorý je pripútaný na invalidný vozík, no nerezignoval a denne trénuje. Jeho húževnatosť tvorcovia komentujú zvukom pretekárskeho auta, keď na svojom vozíku brázdi chodby kaštieľa či priľahlý park. Nechce byť nikomu na ťarchu, chce byť sebestačný a, ako vraví, zomrieť zdravý. Je tu aj staršia pani, ktorá sa do domova dostala skôr ako jej manžel, ale ten to bez nej nevydržal a prišiel za ňou. Majú síce dosť potomkov, ale ich pôvodný dom je opustený, smutne spustnutý, na predaj. Stretávame sa aj s trestancom, ktorý sedel za vraždu policajta, s čudáckym „filozofom“ a jeho (neraz pôvabnými) zápiskami, s vyštudovaným právnikom, ktorý si hovorí Klasik, eviduje svoje každodenné aktivity a potom sa pýta doktorky, či vedie správny život. A režisér predstavuje ešte mnohých ďalších, pozoruje ich súčasné prežívanie a kde-tu sa obráti do ich minulosti, aby vydoloval kúsky z ich životných príbehov. Práve tá rôznorodosť ľudí a príbehov pod jednou strechou Korca priťahovala. Až sa mu zdalo, „akoby sa tam zrkadlila celá spoločnosť“.

Exponáty alebo príbehy z kaštieľafoto: Formats Pro Media

Tvorcovia filmu si dali za cieľ zobraziť tri dni v spomínanom kaštieli a jednotlivé príbehy tamojších obyvateľov radili aj podľa toho, v akej časti dňa sa odohrávali. „To však nebolo hlavné kritérium – tým bolo pútanie pozornosti. Striedaním dňa a noci sme vo filme vytvorili rytmus bežného života. Viete, v ústave, v uzavretom priestore plynie čas úplne ináč. Akoby pomalšie, vlečie sa... a to sme chceli dostať do filmu,“ ozrejmuje Korec kritériá, na základe ktorých vytvárali štruktúru výslednej snímky. Nakrútili pritom viac príbehov, ako napokon použili. Pôvodne mal dokument 90 minút, ale tvorcovia usúdili, že pri takomto type filmu to môže byť priveľa, a aby si boli istejší udržaním divákovej pozornosti, skrátili Exponáty na 70 minút.

Ako však prebiehalo samotné nakrúcanie? Ako vnímali obyvatelia domova sociálnych služieb filmárov a ich otázky? Bola to pre nich predovšetkým vítaná možnosť zveriť sa, podebatovať a tešiť sa zo záujmu iných alebo má Korcova skúsenosť oveľa viac odtieňov? „Obyvatelia kaštieľa (alebo ,klienti‘, tak ich musia volať zamestnanci domova) sa radi rozprávajú, chcú sa vyrozprávať. No aby sa otvorili, to chce trpezlivosť a hlavne musia cítiť, že to s nimi myslíte dobre. Niektorí sa s nami rozprávali za cigarety (aj v domove existuje „korupcia“), iní sa síce s nami rozprávali, ale potom odmietli natáčanie. Jeden obyvateľ pred nami dokonca utekal. Je to rôznorodé. Ale určite sme boli pre nich spestrením leta,“ vysvetľuje režisér a oceňuje prístup riaditeľa stupavského domova sociálnych služieb, ktorý filmárov nechal voľne sa pohybovať po kaštieli. „On bral natáčanie ako určitú terapiu, vítanú aktivitu pre svojich zverencov,“ dodáva Palo Korec, ktorý je aj autorom dokumentárnych projektov Propeler – subkultúry mládeže, To ta trať a ďalších.

Námet filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa vznikol v spolupráci Korca a Jozefa Kulačíka. Do slovenských kín sa tento dokument dostáva 11. apríla vďaka Asociácii slovenských filmových klubov.

Exponáty alebo príbehy z kaštieľa (r. Palo Korec, Slovensko, 2013)
• celkový rozpočet filmu: približne 47 000 eur (podpora AVF: 14 850 eur, RTVS v rámci zmluvy so štátom: 24 351 eur)
• počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: film bude uvádzaný na DVD, blu-ray a DCP nosičoch