Film.sk No.04/2013

Andrej Dúbravskýfoto: archív Andreja Dúbravského

Andrej Dúbravský
výtvarník

Dnes sa môžem priznať, že v minulosti som bol ochotný kúpiť si drahý lístok do kina výlučne na horor alebo na podobné filmové žánre. Diela ako Nezvratný osud či Piraňa 3D patrili a sčasti stále patria medzi moje „guilty pleasures”. Uvedomujem si, že to neznie veľmi dobre od človeka produkujúceho ten druh umenia, o ktorom sa hovorí ako o „vysokom”. O slovenské filmy a o film vôbec som sa začal zaujímať pomerne nedávno – pred dvomi rokmi. Bolo to vďaka Petrovi Bebjakovi, ktorého som spoznal práve na premiére jeho Marhuľového ostrova. Tento film je pre mňa z viacerých dôvodov srdcovou záležitosťou. Určite aj preto, že som každé leto do štrnástich rokov trávil u babky na dedine na juhu Slovenska. Takmer ku každému záberu, od rybníka až po kukuričné polia, sa mi vynárali z akéhosi dlho neotvoreného „foldra” v mozgu špecifické vône a spomienky. Škoda, že sa babka presťahovala do mesta... mal som chuť na domácu pálenku aj na Jančiho. Žiaľ, už mi nezostávajú znaky na výpočet všetkých plusov a mínusov „Marhuláku” ani filmu Môj pes Killer, ktorý som videl pred pár dňami – a bol výborný.