Fond by mal byť nezávislý
Film.sk No.03/2009

V januári vstúpil do platnosti zákon o Audiovizuálnom fonde. V tejto súvislosti pokračujeme vo Film.sk v ankete s otázkou: Čím môže audiovizuálny fond najviac pomôcť slovenskej kinematografii a aké by mali byť priority jeho podpornej činnosti?

Mário Homolka, dokumentarista: „Čím môže pomôcť slovenskej kinematografii? Slušnosťou a rozhľadenosťou. Keď sa pozerám okolo seba, málokde vidím „v službách štátu“ slušných a rozhľadených. A obávam sa preto aj „voľby“ ľudí do tejto novej inštitúcie. Zmysluplnosť inštitúciám dávajú až konkrétni ľudia (aj keď u nás to býva naopak). A aké by mala mať priority? No asi tie, pre ktoré vznikla. Podpora kinematografie. Zmysluplnej, zušľachťujúcej, obohacujúcej. Vnímajúcej svet v súvislostiach a seba samu s nadhľadom. Dosť náročné pre ľudí, ktorí by mali takéto hodnoty rozpoznať v podobe nápadov. Vyžaduje to rovnaké hodnoty v nich samotných a v ich doterajšom živote. Inak to bude smutné míňanie veľkých peňazí. Opäť.“

Peter Michalovič, filmový estetik, člen komisie programu MK SR AudioVízia, člen prezídia SFTA: „Fond je dar a nie korisť. Konštitúciu fondu, ktorý bude podporovať tvorbu filmu, vítam. Som veľmi rád, že takáto inštitúcia bola zriadená. Myslím si, že jej zriadením slovenská kinematografia v nových časoch sa opäť stala plnoletá. Avšak zriadením fondu sa všetko nekončí, práve naopak, skončila sa len prvá etapa a začína druhá, ktorá je nemenej dôležitá. Treba dbať na to, aby sa do orgánov fondu dostali tí ľudia od filmu, ktorí sú väčšinou filmárskej obce považovaní za prirodzené autority. Ide o to, aby v orgánoch sedeli a rozhodovali ľudia, ktorí chápu fond ako veľký dar, o ktorý sa treba starať a používať len a len na pozitívny rozvoj ťažko skúšanej slovenskej kinematografie. To isté možno povedať aj tak, že treba dbať na to, aby kreslá vo fonde pohotovo a cynicky neobsadili ľudia, ktorí by ho chápali ako korisť, ktorá im padla z neba a ktorú si treba „spravodlivo“ medzi sebou rozdeliť. Netreba zabúdať, že chamtivosť určitých „priateľov“ filmu už má na svedomí legálnu krádež Koliby a ešte jednu takúto ranu by slovenská kinematografia už nemusela prežiť. Bola by to veľká škoda, a preto rozmýšľajme, kto by mohol byť tým dobrým správcom.“

Miro Šindelka, režisér: „Audiovizuálny fond je dobrá správa pre slovenských filmových tvorcov. Najmä pre tých, ktorí boli bez šance získať podporu na svoj film z grantového systému MK SR, vďaka tomu ktorému zloženiu komisie, ktorú v tom ktorom období menoval ten ktorý minister kultúry. Všetci – aj členovia rôznych odborných komisií – sme len ľudia. Na malom Slovensku, kde každý každého pozná a o tom druhom vie svoje, sú rozhodnutia skôr osobné ako odborné. Nezávislý Audiovizuálny fond tu mal byť už pred rokmi, možno by sme dnes mali nezávislých tvorcov. Zatiaľ sa v slovenskej kinematografii vytvorili „skupinky“, ktoré sa priradením k tej ktorej (politickej) moci dostávali striedavo k peniazom a stali sa natoľko závislé, že význam slova „nezávislý“ sa budeme musieť znovu učiť. Aj vďaka práve Audiovizuálnemu fondu.“

Marian Puobiš, scenárista a dramaturg: „Moment, od ktorého sa Audiovizuálny fond stane naplno funkčným systémovým nástrojom podpory audiovizuálnej kultúry, sa môže v istom zmysle stať aj kýženou „hodinou pravdy“ našej kinematografie. Okrem iného možno od gruntu vyčistí „Augiášov chliev“, plný dezinterpretácií, účelových poloprávd i výhovoriek, od ktorých sa odvíjajú pseudoúvahy o tom, na čo vlastne slovenskí filmári majú a na čo nie. Možno veľmi rýchlo preverí ich skutočný tvorivý potenciál, ich schopnosť inovatívne naviazať na nešťastne pretrhnutú kontinuitu i na posledné vývojové trendy, vytvárajúce inšpiratívny priestor najmä pre mladých. Chcel by som veriť, že to bude poznanie, ktoré tvorcov povzbudí a zaktivizuje, hoci treba povedať, že doma je naozaj ťažké byť prorokom. Predpokladá to ale, že orgány fondu budú vidieť prioritu predovšetkým v podpore produkcie filmov a následne chápať audiovíziu ako komplex od nej sa odvíjajúcich sprievodných aktivít, bez ktorých je ďalšia existencia filmového diela nemysliteľná. Všetkým rodeným skeptikom sa však predsa len ospravedlňujem za svoj možno predčasný optimizmus. Veď čo iné nás môže v pohľade do neistej budúcnosti slovenského filmu naozaj posilniť?“

Peter Hledík, režisér, viceprezident festivalu Art Film Fest: „Neplatí pravidlo, že čím viac peňazí, tým lepší film. Platí však, že ak domáca tvorba nemá dostatok finančných prostriedkov, či už zo štátnych alebo súkromných zdrojov, zodpovedajúcich veľkosti krajiny a jej tvorivému potenciálu, potom nie je hodnoverným koprodukčným partnerom pre žiadnu európsku produkciu. Takmer všetky úspešné európske filmy na Berlinale 2009 boli nakrútené v spolupráci viacerých krajín. Myslím si, že je to aj cesta pre slovenský film. Grantový systém by mal predovšetkým podporovať koprodukčné projekty, podľa možností s majoritnou slovenskou účasťou, aby – paradoxne – mohli vzniknúť kvalitné domáce diela. Konfrontáciu a spoluprácu s vyspelými kinematografiami potrebujeme ako soľ.“

Ivan Hronec, generálny manažér SPI International: „Filmy distribuujeme a produkujeme vo viacerých krajinách Európy. Všade využívame podpory. Fond je preto idea, ktorú na Slovensku vítam. Filmov vznikne najprv mnoho a budú mať rôznu kvalitu. Na začiatku im veľa odpustíme. Potom príde únava. Návštevnosť slovenských filmov v kinách sa možno zníži. Príde kríza a otázky, načo je nám fond, keď neprodukuje dobrý film. Toto treba vydržať, lebo len z kvantity vznikne kvalita. Zákon som čítal. Páči sa mi, že pokrýva všetky úrovne života audiovizuálneho diela. Moje spoločnosti budú do fondu platiť. Urobím to rád, pretože to chápem ako investíciu do filmov, ktoré môžem neskôr produkovať, cez SPI distribuovať, vo FilmBoxe – našich satelitných televíziách vysielať a nakoniec do sveta cez FilmEurope predávať. Ak sa nám podarí udržať ducha solidarity, ktorý zabezpečí cyklus tvorby nových diel na základe distribúcie starých, fond a naše úsilie bude mať zmysel. Chcem tomu pomáhať.“