Film.sk No.4/2008

Alberto Elena / Marina Díaz López (ed.):
The Cinema of Latin America
(Wallflower Press, London 2006, 264 strán)

Zborník venovaný kinematografiám latinskoamerických štátov sa sústreďuje na ich spoločné rysy, vyplývajúce z podobného geopolitického a ekonomického postavenia, ako aj na pocit existenčného ohrozenia, ktoré pre filmovú tvorbu týchto krajín predstavuje hollywoodska produkcia. Na druhej strane zborník vyzdvihuje aj originálne črty odlišných národných produkcií, ako napríklad bolívijskej a brazílskej. Autori jednotlivých textov, ktorými sú prevažne latinskoamerickí a španielski filmoví teoretici a historici, sa v pestrom výbere venujú širokej škále tém. Najväčší priestor je vyhradený fenoménu brazílskeho Cinema Novo a súvisiaceho Nového latinskoamerického kina, nechýba však ani BuËuelova mexická tvorba, pomerne mladá kubánska kinematografia či pohľad na aktuálnu medzinárodnú hviezdu mexickej kinematografie Alejandra Gonzáleza IËárritu.

Geoff Mayer / Keith Beattie (ed.):
The Cinema of Australia and New Zealand
(Wallflower Press, London 2007, 259 strán)

Podobne ako filmová tvorba krajín Latinskej Ameriky, ekonomickú a kultúrnu hrozbu Hollywoodu výrazne pociťujú aj dve relatívne malé anglofónne národné kinematografie Austrálie a Nového Zélandu. Napriek tomu dokážu nielen vzdorovať, ale niekoľko desaťročí sú už prínosom pre svetovú tvorbu a prostredníctvom filmu zároveň odkrývajú zložité vrstvy vlastnej histórie a identity. Takmer výlučne domáci autori textov poukazujú na všetky tieto fakty – výber filmov sa príznačne začína prvou filmovou verziou príbehu legendárneho austrálskeho vyvrheľa Neda Kellyho z roku 1906 a končí Jacksonovou trilógiou Pán prsteňov a aj z našich kín známym filmom Rabbit-Proof Fence o tzv. „ukradnutej generácii“ Aborigénov. Medzi týmito dvoma ohraničeniami nechýbajú ďalšie snímky, tematizujúce rýdzo domáce problémy, ale aj medzinárodné kinohity ako Piano či Moulin Rouge.

Gönül Dönez-Colin (ed.):
The Cinema of North Africa and the Middle East
(Wallflower Press, London 2007, 292 strán)

Celkom odlišné pomery panujú v rozľahlom regióne, do ktorého redaktor zborníka Dönez-Colin zahrnul krajiny Maghrebu, Egypt a Izrael, ale aj Turecko a Irán. Iránsky režisér Abbás Kiárostámí, ktorý zožal najviac úspechov na medzinárodnom poli, je aj autorom predhovoru a na minimálnej ploche výstižne vysvetľuje špecifiká kinematografií tohto regiónu, ktorý snáď práve s výnimkou jeho krajiny ostáva pre západného diváka pomerne neznámy. Prevažne domáci autori textov tak spolu s tureckým editorom vykonávajú priekopnícku prácu a oboznamujú čitateľa so zaujímavými príkladmi kinematografií tohto nábožensky, kultúrne i politicky citlivého regiónu, ktoré sa vo svojej nezávislej podobe začali formovať po oslobodení sa od koloniálnej nadvlády. To ostáva dodnes jednou z častých tém, podobne ako ostatné vojnové konflikty v regióne.

Brigit Beumers (ed.):
The Cinema of Russia and the former Soviet Union
(Wallflower Press, London 2007, 283 strán)

Napriek tomu, že v prípade tohto zborníka je autorom predhovoru ruský režisér Sergej Bodrov st., okrem troch výnimiek pochádzajú autori výlučne z Veľkej Británie a USA. Odlišnosť od predchádzajúcich troch zväzkov s hlbokým ponorom do skúmanej problematiky je tak veľmi výrazná, pričom interpretácie vybraných autorov so sebou prinášajú viacero problematických miest a istú nevyváženosť. Originálny (aj keď nie vždy celkom opodstatnený) pohľad na vec však výberu, ktorý sa začína predrevolučnou tvorbou Jevgenija Bauera a končí trojicou filmov, tematizujúcich rusko-čečenský konflikt, rozhodne nemožno uprieť. Okrem svojrázneho pohľadu na ruskú kinematografiu redakcia neobišla ani rozkvet národných kinematografií ZSSR na prelome 60. a 70. rokov. Ilustrujú ho štyri filmy, reprezentujúce Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan a Ukrajinu.

Ambiciózna edícia vydavateľstva Wallflower Press s názvom 24 Frames prináša nové pohľady na národné kinematografie a na príbuzné kinematografické tradície v rôznych regiónoch sveta. Zborníky obsahujú 24 esejí od rôznych tvorcov, pričom každý z nich si vybral jeden film, ktorý považuje za reprezentatívny pre niektorý z aspektov vývoja filmovej tvorby v danej oblasti. Všetky štyri anotované zborníky vyšli v spomínanej edícii.