Spomienka na Persepolis
Film.sk No.4/2008


foto: ASFK

Marjane Satrapi spočiatku svoju osobnú spoveď pod názvom Persepolis nakreslila na papier a vydala vo forme komiksu. Neskôr, spolu s režisérom Vincentom Paronnaudom, previedla dvojrozmernú animáciu na plátno, a tak vznikol rovnomenný film. Odvážny, emancipovaný a najmä ženský autobiografický príbeh, v ktorom hlavnú hrdinku predstavuje (v štylizovanej podobe) sama autorka.
Satrapi bola ešte dieťaťom, keď v Iráne vypukla islamská revolúcia a v roku 1979 vznikla Iránska republika. Jej rozprávanie je na jednej strane detsky naivné a na strane druhej z neho srší emancipovanosť a odhodlanosť dievčaťa – ženy, ktorá sa stala cudzinkou vo vlastnej krajine. Malá Marji, hrdinka tohto autobiografického príbehu, zdedila intelekt po svojich rodičoch, zvedavosť a nebojácnosť po strýkovi a ostrý jazyk po babičke. Jej názory ovplyvňujú nielen títo ľudia, ale aj ľudia v škole či na ulici. Vyrastala v krajine neslobody, zákazov a príkazov, v krajine, kde sa vo väzení ocitali nevinní a kde sa z umývačov okien stávali riaditelia nemocníc. Napriek tomu ostala táto krajina stále jej domovom. Aspoň duševným. Z tohto pohľadu Marjane Satrapi vo filme kritizuje a zároveň vyvracia predsudky o Iráne.

Film Persepolis rámcuje spomínanie dvadsaťštyriročnej Marjane na letisku Orly v Paríži. Prostredníctvom čiernobielych flashbackov rozpráva príbeh svojho života. Príbeh malej, drzej a zvedavej Teheránky, ktorá sa v detstve chcela stať prorokom. Štrajky, nepokoje, vraždy, bytové kontroly, tajné stretnutia a vylievanie alkoholu boli v Teheráne na dennom poriadku. Marji provokovala zástancov systému nielen svojou otvorenosťou, ale aj „punkovým“ výzorom (bunda s vlastnoručne vyrobeným nápisom „PUNK IS NOT DED“). Keďže rodičia pre bezpečnosť svojej dcéry chceli spraviť čokoľvek, ako štrnásťročnú ju poslali študovať do Rakúska. Tam sa Marji zoznámila s novým svetom. Západnú kultúru pre ňu dovtedy predstavovali iba adidasky, hranolky s kečupom a Bruce Lee. Vo Viedni však dospieva, spoznáva nových ľudí, prežíva prvé lásky a sklamania, hľadá samu seba, svoju stratenú hrdosť na iránske korene... Postava Marji sa formuje počas celého filmu. Zmätené informácie malého dievčatka sa menia na odhodlané názory mladej ženy.


foto: ASFK

Po vydaní komiksu sa Marjane Satrapi ozvalo mnoho ľudí, ktorí by chceli vidieť hranú adaptáciu jej vydareného diela. Našťastie sa tak nestalo. Napriek tomu, že animovaným postavičkám chýba vychytená trojrozmerná plastickosť, ich charaktery sú živé, ľudské a „skutočné“. Kresba dodala filmu Persepolis univerzálnosť a vizuálnu jednoduchosť, a tým umožnila autorke, aby svoj film obsahovo nasýtila mnohými motívmi – scény z rodiny, z rôznych historických epoch a z rôznych kútov sveta (strýko pretĺkajúci sa džungľou, fantazijné scény s Bohom). Film je plný humorných udalostí zo života (pouliční predajcovia tajne ponúkajúci magnetofónové kazety s ideologicky nevhodnou hudbou Bee Gees, Iron Maiden či „Jichaela Macksona“). Vtipnou a zároveň nostalgickou časťou diela sa stali vsuvky z rôznych filmov (japonská Godzilla, Marjine prevedenie Rockyho a jeho Eye of the Tiger, ale aj animovaný inšpektor Derrick). Tie nie sú len prvoplánovou paródiou, ale skutočnou súčasťou Marjaninho života.

Persepolis je spomienka na minulosť a minulosť netvoria len historické dejiny a politická situácia. Deväťdesiatpäť minút filmu neponúka len „rýchlokurz“ iránskych dejín od islamskej revolúcie až po vojnu Iránu s Irakom v 80. rokoch. Persepolis je predovšetkým o rodine, dospievaní, vytváraní si názoru na svet a o hľadaní vlastnej identity na pozadí týchto udalostí.

Persepolis (Persépolis, Francúzsko, 2007)
Réžia: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi. Námet: Marjane Satrapi – rovnomenný komiks. Scenár: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi. Hudba: Olivier Bernet. Strih: Stéphane Roche. V pôvodnom znení: Chiara Mastroianni, Catherine Deneuve, Danielle Darrieux, Simon Abkarina. Minutáž: 95 min.