Slovenský bigbít
Film.sk No.4/2008


foto: ALEF Film & Media Group

Do slovenských kín prichádza nový dlho očakávaný domáci titul. Slovné spojenie platí v tomto prípade doslova, veď premiéra nového filmu Muzika bola pôvodne avizovaná na rok 2006. Počkať si o niečo dlhšie sa však vyplatilo, čo potvrdzuje aj štrnásť nominácií na prestížne ocenenie Slnko v sieti za roky 2006 a 2007, ktoré bude Slovenská filmová a televízna akadémia slávnostne odovzdávať už 19. apríla. Muzika získala okrem iných aj nominácie v kategóriách najlepší film, réžia a scenár.

Na začiatku spoločného projektu režiséra Juraja Nvotu a producenta Mariána Urbana, ktorí spolupracovali už na príprave Nvotovho dlhometrážneho hraného filmového debutu Kruté radosti (2002), stála rovnomenná novela Petra Pišťanka. Po prvýkrát vyšla v roku 1993 v knihe Mladý Dônč, a už čoskoro potom sa mohla hrdiť kultovým statusom. Ortodoxní milovníci Pišťankovej predlohy vo filme určite objavia viacero odklonov od svojej obľúbenej knihy. O tie sa okrem iného postaral aj istý posun vo výbere, typovom zaradení a hereckom obsadení postáv, avšak boli to práve kreatívny prístup scenáristu Ondreja Šulaja a počiatočné váhanie počas „zžívania sa“ s témou, ku ktorému sa priznal režisér Juraj Nvota, čo ju posunuli do divácky atraktívnej polohy.


foto: ALEF Film & Media Group

Hlavným hrdinom Muziky je naivný mladík Martin Junec, ktorý sa snaží prostredníctvom hudby nájsť únik z každodenných problémov doby reálneho socializmu, zdieľaných so žiarlivou manželkou Marfou a jej rodinou, s ktorou dvojica žije pod jednou strechou. Chlebík „politicky málo uvedomelého“ svadbového muzikanta, ktorý to z prihraničnej dediny blízko hlavného mesta chce dotiahnuť niekam ďalej, však na prelome 70. a 80. rokov napriek a paradoxne zároveň aj vďaka množstvu kompromisov nie je príliš mäkký, obzvlášť ak si človek založí kapelu so spoluhráčom bez chrbtovej kosti. Aby toho nebolo málo, Martina osudovo opantá slobodomyseľná Anča, miestnou vojenskou posádkou prezývaná aj Pichačka.

Do hlavných úloh Junca a Marfy režisér Juraj Nvota obsadil obľúbených predstaviteľov mladej hereckej generácie Luboša Kostelného a Táňu Pauhofovú, ktorí opäť nesklamali a potvrdili svoj kvalitný štandard. Trošku v inom zmysle neprekvapila ani Dorota Nvotová, nijako nevybočujúca zo svojej klasickej polohy. Naopak, vo vedľajšej úlohe Marfinho brata Žofrého exceloval talentovaný Marek Geišberg a veľkým prínosom boli aj účasť a výkony Mariána Geišberga, Jana Budařa, Jany Oľhovej, Petry Polnišovej a ďalších známych i menej známych hercov. Ich civilný prejav ešte podčiarkol nevtieravosť a prirodzenosť dialógov, ktorú v slovenskom filme, žiaľ, ešte stále nemožno považovať za samozrejmosť.

Významnú úlohu zohrala aj samotná muzika. Okrem nezabudnuteľnej verzie megahitu maďarskej skupiny Omega Gyöngyhajú lány v podaní Mareka Geišberga vo filme zaznie aj kvalitná pôvodná hudba skladateľa Róberta Mankoveckého a mnoho dobových slovenských, českých a maďarských piesní. Technické spracovanie je na vysokej úrovni, evidentná, hoci nie vždy úplne naplnená, je aj snaha tvorcov o vystihnutie dobovej atmosféry a reálií. Celkovú konzistentnosť však občas zbytočne narúšajú umelo pôsobiace snové vízie hlavného hrdinu.

Muzika je medzi aktuálnymi slovenskými novinkami, venujúcimi sa zväčša súčasným, alebo naopak historickým témam, výnimočná svojou orientáciou na normalizačnú minulosť, a zároveň aj svojím humorom, siahajúcim od situačnej komiky až po dobre známe vtipy z dôb minulých, ktorých použitie miestami zaváňa „hláškovaním“, neslávne známym z podobne ladených českých filmov. Absencia zbytočného prvoplánového dramatizovania je veľkým pozitívom, vzťah filmu a doby, do ktorej je zasadený, však najlepšie zhodnotia samotní diváci. O tých by Muzika s najväčšou pravdepodobnosťou nemala mať núdzu. Okrem šance zaslúžene sa stať oficiálne uznaným najlepším filmom uplynulého roka má totiž aj veľký potenciál stať sa divácky úspešným filmom a potvrdiť tak pozitívny vývoj na poli slovenskej kinematografie, ktorý dokladá nielen stúpajúci počet premiér, ale aj ich narastajúca kvalita a divácka atraktívnosť.

Muzika (Muzika, Slovensko / SRN, 2007)
Réžia: Juraj Nvota. Námet: Peter Pišťanek – poviedka. Scenár: Ondrej Šulaj. Kamera: Alexander Šurkala. Hudba: Róbert Mankovecký. Strih: Alois Fišárek. Hrajú: Luboš Kostelný, Tatiana Pauhofová, Marián Geišberg, Csongor Kassai, Karol Spišák, Vladimír Hajdu, Dorota Nvotová, Jan Budař, Marek Geišberg, Peter Pišťanek, Jana Oľhová, Petra Polnišová a ďalší. Minutáž: 94 min.