Jahodové víno má aj slovenskú príchuť
Film.sk No.4/2008

Pili ste už jahodové víno? Jeho chuť vám priblíži rovnomenný poľsko-slovenský koprodukčný film v réžii Dariusza Jabłońského, v ktorom si hlavnú ženskú postavu zahrala slovenská herečka Zuzana Fialová. Film má premiéru 10. apríla, kedy sa dostane do slovenských kín.

novak
foto: Continental film

Dariusz Jabłoński je režisér a producent, absolvent Fakulty filmovej a televíznej réžie v Lodži, no režíruje veľmi zriedkavo. Úspešný bol jeho dokumentárny film Fotoamatér, ktorý získal ocenenia na mnohých svetových filmových festivaloch. Jabłoński je iniciátor a organizátor Poľských filmových cien a zakladateľ Nezávislej filmovej nadácie, ktorá má prezentovať poľský film a jeho tvorcov doma aj v zahraničí. Film Jahodové víno vznikol v jeho produkčnej spoločnosti Apple Film Production, slovenským koproducentom je spoločnosť Trigon Production, s.r.o.

Jahodové víno je filmovou adaptáciou diela Haličské poviedky uznávaného súčasného poľského spisovateľa Andrzeja Stasiuka. Film je rozprávaním o momente, v ktorom má hrdina, tridsaťročný skúsený kriminalista Andrzej (Jiří Macháček) plné zuby svojho dovtedajšieho života v hlavnom meste a rozhodne sa odísť na vidiek. Začne pracovať ako policajt na provinčnej stanici a je presvedčený, že tam je v bezpečí a do ničoho sa nebude musieť zapliesť. Postupne sa zoznamuje s obyvateľmi, ktorí sú na prvý pohľad jednoduchí ľudia, no skrývajú v sebe mnoho tajomstiev. Andrzej stretáva miestnu krásku Lubicu (Zuzana Fialová) a začína sa magický príbeh lásky, zrady, smrti i hľadania pravdy.
„V tejto knihe je všetko, čo mám rád na Stasiukovej tvorbe – zmysel pre humor a odpútanie sa od sveta,“ vysvetľuje Dariusz Jabłoński dôvody, pre ktoré sa rozhodol adaptovať práve Haličské poviedky. „V Haličských poviedkach ma najviac fascinovali postavy. Hrdinovia, ktorí majú neobyčajné životné skúsenosti, dôstojne čelia nepriazni osudu a problémy zvládajú vďaka svojej životnej filozofii. Žijú v prostredí, ktoré okrem svojej nevšednej krásy skrýva v sebe množstvo drám, o čom najlepšie svedčia všade rozosiate kríže a cintoríny – tu poľský, tam rusínsky, rakúsky, židovský... Navyše, Stasiukova próza má veľmi blízko k filmovému rozprávaniu, sú v nej hotové filmové obrazy. Preto som sa rozhodol preniesť príbeh z knihy na plátno.“ Samotný film však nevznikal jednoducho. „Najprv som musel nájsť autora, ktorý sa „schoval“ niekde v Nízkych Beskydách. Keďže Stasiuk nemá telefón, napísal som mu list. O mesiac som dostal jeho odpoveď – filmová adaptácia jeho prózy ho zaujala. A potom prišla debata o tom, kde sa stretneme. Trvalo to dlho, ale nakoniec súhlasil a spolupráca s ním bola skvelá.“

V hlavných úlohách filmu vystupujú český herec Jiří Macháček a Slovenka Zuzana Fialová. Prečo sa režisér rozhodol pre Macháčka? „Nehľadal som českého herca, hľadal som toho najlepšieho. Našiel som Jiřího Macháčka, ktorého som prvýkrát stretol na filmovom festivale v Karlových Varoch. Recitoval tam Shakespeara bezchybnou poľštinou. Prečítal si scenár a spýtal sa ma, ktorú rolu by mal hrať. Keď zistil, že hlavnú, nezmohol sa na slovo. Ale ako vidno, zvládol to perfektne.“ Pre predstaviteľku druhej hlavnej postavy, slovenskú herečku Zuzanu Fialovú, sa Jabłoński rozhodol bez váhania. „Zuzanu som stretol na castingu a hneď, ako som ju zbadal, som vedel, že sa dokonale hodí na postavu Lubice. Od začiatku som cítil jej ohnivý temperament. Keď sa ukázalo, že navštevovala hodiny baletu a spoznal som jej dokonalý cit pre tanec, vedel som, že Zuzana bude Lubicou. Už v scenári bolo napísané, že to bude Slovenka. Rola bola písaná priamo na Zuzanu, považoval som to za vhodný doplnok k príbehu, ktorý sa odohráva na (v skutočnosti virtuálnej) hranici. So Zuzanou Fialovou to nebola iba spolupráca, bola to vzájomná fascinácia a zároveň priateľstvo,“ opisuje režisér spoluprácu s Fialovou. Okrem herečky na filme spolupracovali aj ďalší Slováci – architekt Fero Lipták a umelecká maskérka Anita Hroššová.

Tvorba filmu sa pretiahla na niekoľko rokov. Len práca na scenári zabrala takmer desaťročie. „Bolo to spôsobené mojimi povinnosťami producenta, rovnako aj rytmom Andrzeja Stasiuka, ktorý je spoluautorom scenára,“ opisuje pozadie vzniku filmu Jabłoński. Samotné nakrúcanie trvalo dva roky. Film sa nakrúcal v Nízkych Beskydách, na území, kde sa pretínajú hranice Poľska, Ukrajiny a Slovenska. „Každé tri mesiace sme prišli do Beskýd do Jaślisky a nakrúcalo sa – v zime, v letných horúčavách, na jeseň a na jar. Počas nakrúcania sme sa zblížili s miestnymi obyvateľmi a na konci sme ľutovali, že nám chýba piata sezóna...“ uzatvára režisér.