Film.sk No.4/2008

Anton Ondrejka, filmový distribútor: „Plus – Za najväčšie plus posledného „filmárskeho“ obdobia je možné označiť snahu o zavedenie poriadku do financovania slovenského filmu a slovenskej audiovízie ako takej. Napomôcť by mal tomu nový zákon o audiovizuálnom fonde, ktorý sa práve v týchto dňoch stal pre nás témou číslo jeden. Mínus – Za najväčší mínus považujem aktuálny návrh zákona o audiovizuálnom fonde, ktorému sa skončilo pripomienkové konanie 6. marca. S veľkým napätím i strachom čakám, ktoré z pripomienok sa podarí zapracovať do aktuálneho znenia, a tak spraviť tento zákon naozaj zmysluplný a prospešný nielen pre nezávislých producentov, ale pre celé slovenské audiovizuálne prostredie.“

Tomáš Hučko, dokumentarista: „Presnú deliacu čiaru akosi neviem nájsť – kladné a záporné sa mi vo všetkom prelína. To, že niektorí slovenskí dokumentaristi pred časom celkom výstižne pomenovali podmienky tvorby dokumentov ma predovšetkým zaujalo, a po chvíľke váhania pripúšťam, že aj potešilo. Ústretové deklarácie „napadnutej strany“ (slová STV – „dokumentaristi klopú na otvorené dvere“) by sa tiež dali vnímať skôr kladne, keby sa medzitým neudiali niektoré personálne zmeny a rezignácie takto deklarujúceho manažmentu STV, a keby sme okrem toho netušili výsledok očakávaného volebného rituálu nového riaditeľa inštitúcie a obsah jeho už vopred sformulovanej „domácej úlohy“. Ale nepredbiehajme, nádej na „plus“ umiera predsa posledná… Avšak mínus na celej veci je aj to, že pod legitímnymi slovami výzvy dokumentaristov chýbajú viaceré relevantné mená aktívnych tvorcov (neboli s pripravovanou výzvou oboznámení, prizvaní k spoluúčasti), no podpísali ju aj takí, čo nakrútili niečo veľmi dávno... Malá, „prehľadná“ obec slovenských dokumentaristov nevie (či nechce?) komunikovať navzájom, nevie sa dohodnúť, ťahať za jeden koniec. Aj preto výzva časti jej príslušníkov už v momente zrodu nedostala veľkú šancu na úspech. Ktovie prečo tá – inak oprávnená a potrebná – výzva vlastne vznikla?“

Marcela Plítková, dokumentaristka a pedagogička: „Plus – práve hodinu pred tým, ako ma oslovila redaktorka Film.sk, aby som si spomenula na filmové plusy a mínusy, som sa stretla s Annou Ondrušekovou, riaditeľkou Tatranskej galérie, aby spresnila program prehliadky domácich dokumentárnych filmov venovaných umeniu a umeleckej tvorbe. Bude súčasťou kultúrneho podujatia v Poprade, kde budú výstavy, divadelné predstavenia, tvorivé dielne, koncerty... Prečo domáce filmy? Lebo treba vytvoriť priestor pre domácich autorov všetkých generácií a povzbudiť tvorbu. Domácu tvorbu o domácom umení. Mohlo by to v budúcnosti prerásť do niečoho, čo by prospelo aj umelcom, aj filmárom, aj divákom... Bude to zasa o jeden festival viac? Vari ich máme veľa? Veď všetci vidíme, že prehliadky a festivaly sú asi jedinou možnosťou prezentovať domácu tvorbu. Podujatie ale nesie medzinárodný názov: Factory art made in Slovakia. Mínus – Uvažovali sme o hosťoch festivalu. Skúsená organizátorka vedela svoje: Myslíte si, že si vyťažení a už známi autori nájdu cestu do Popradu, najmä keď je to niečo nové a tak ďaleko od Bratislavy? Plus – Možno pozveme niekoho z Čiech. Tam bývame úspešnejší! Mínus – Aj mimo Bratislavy žijú ľudia, ktorí majú radi film. Kde by sa mohli niečo o slovenskom filme dozvedieť napríklad stredoškoláci? Čo im máme poradiť...?“