Amatérsky film v slovenských podmienkach
Film.sk No.10/2007

Amatérsky film masoví diváci na Slovensku príliš nepoznajú. Na televíznych obrazovkách sa síce pravidelne objavujú domáce videá rozličnej kvality, tie však patria do inej skupiny ako diela filmových amatérov. Amatérsky film je už mnoho rokov samostatnou a rovnocennou zložkou slovenskej kinematografie. Napriek tomu je pre verejnosť takmer úplne neznámy.

Čo si predstaviť pod pojmom amatérsky film? Podľa definície samotných filmových amatérov takýto autor nerobí svoje filmy na objednávku pre iného za účelom zisku. Je to tvorba, ktorú autor nakrúca pre vlastné potešenie či pre potešenie iných. Podľa textu odbornej pracovníčky pre amatérsky film a video Národného osvetového centra (NOC) Zuzany Školudovej z nášho mesačníka spred troch rokov, je filmový amatér „tvorca, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, tvorí vo svojom voľnom čase a film nie je jediným spôsobom jeho obživy. Pri tvorbe filmového diela používa vlastnú techniku a investuje vlastné finančné prostriedky.“ Nie je dôležité, či používa domácu videotechniku alebo si za peniaze požičia profesionálne zariadenia. Autori svoje filmy nakrúcajú väčšinou popri zamestnaní, bez odbornej spolupráce či pomoci. Vo všeobecnosti amatérska produkcia nie je určená pre komerčné využitie a distribúciu, tvorcovia nie sú limitovaní požiadavkami objednávateľov.

Fenomén amatérskeho filmu sa do centra záujmu u nás dostal pred niekoľkými týždňami, v súvislosti s kongresom, ktorý sa v septembri konal v Liptovskom Mikuláši. Význam tohto podujatia výrazne prekročil hranice domáceho amatérskeho filmu a zviditeľnil Slovensko v zahraničí. Išlo o 69. ročník Svetového festivalu neprofesionálneho filmu a Svetového kongresu UNICA, medzinárodnej mimovládnej organizácie pre neprofesionálny film a video. Na Slovensku sa toto výnimočné podujatie uskutočnilo po prvýkrát.

História organizácie UNICA sa píše od roku 1931, vtedy sa v Bruseli uskutočnila medzinárodná súťaž amatérskych filmov, na základe ktorej sa začala zahraničná spolupráca filmových amatérov. V roku 1937 bola založená organizácia UNICA – Union Internationale du Cinema d’Amateur a odvtedy sa každý rok koná kongres a medzinárodná súťaž amatérskych filmov. UNICA je členom C.I.C.T. (Medzinárodného konzília pre film a televíziu) a jedným zo zakladajúcich členov medzinárodnej organizácie UNESCO. V súčasnosti združuje národné zväzy, federácie a asociácie neprofesionálnych filmových tvorcov z 35 krajín sveta. Každá z členských krajín v súťaži vo vymedzenej dĺžke predstavuje svoj národný program. Slovensko je stálym členom UNICA od roku 1993, predtým národní zástupcovia v organizácii pôsobili v rámci Československa. Tam sa kongres UNICA konal dvakrát, v rokoch 1948 a 1966. Členstvo v organizácii UNICA má pre slovenský amatérsky film mnohostranný význam. Umožňuje vzájomnú výmenu informácií, filmov, časopisov národných zväzov, dôležitým prvkom je aj vymieňanie skúseností z oblasti tvorby, techniky či organizovania podujatí. Filmy, ocenené v súťažiach UNICA, sú archivované a kluby zo všetkých členských krajín majú možnosť si ich zapožičať. Na slovenských amatérskych súťažiach sa pravidelne uvádzajú kolekcie zahraničných filmov, domáci tvorcovia si tak môžu vytvoriť obraz o aktuálnej svetovej amatérskej tvorbe.

Amatérsky film na Slovensku má napriek krátkemu členstvu v organizácii UNICA dlhú a bohatú históriu. Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu sa datuje vznikom Osvetového ústavu v roku 1953. Neprofesionálna filmová produkcia na Slovensku existovala ešte skôr, v 30. a 40. rokoch 20. storočia, išlo však o súkromné združenia jednotlivcov, ktoré oficiálne neboli povolené. Na prelome 50. a 60. rokov sa amatérska tvorba začala aj verejne prezentovať – založená bola Celoštátna súťaž amatérskych filmov, ktorá bola až do rozdelenia Československa v roku 1993 spoločná pre oba národy. Neskôr vznikli ďalšie súťaže – Oravská osmička a Tatranský kamzík, po osamostatnení sa Slovenska pribudla súťaž Cineama.

Do roku 1989 existovala amatérska tvorba predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry ako súčasť slovenských závodov. Po zmene režimu mnohé podniky zanikli, s nimi aj amatérske filmové združenia. Úpadok neprofesionálneho filmu na Slovensku v tomto období nastal nielen kvôli zmene spoločenských pomerov, no vo výraznej miere aj v súvislosti s nástupom videa. Mnohí tvorcovia neboli schopní prispôsobiť sa zmene techniky z klasického filmu na úplne nový formát. Podobná situácia nastala aj po nástupe digitálnej techniky. Tam však vývoj prebiehal trochu inak, namiesto úplného skončenia s amatérskou produkciou si mnoho tvorcov na vysokej technickej úrovni založilo vlastné štúdiá či lokálne televízie, profesionalizovali sa. Trendom v porevolučnom amatérskom filme bol vo všeobecnosti prechod od kolektívnej tvorby k individuálnej. Napriek tomu sa neprofesionálni filmári dodnes združujú – na Slovensku v súčasnosti existuje niekoľko amatérskych filmových klubov – Amafilm Nicolaus v Liptovskom Mikuláši, FK Urtica v Žihľave, Art Štúdio v Liptovskom Hrádku, Gemerfilm v Rožňave, Orfiklub v Nižnej, FK pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene a Filmový klub v Pezinku. Spolu v slovenskom amatérskom filme pôsobí približne 200 aktívnych autorov. Ročne sa nakrúti 60 – 70 filmov rozličných druhov a žánrov, prevládajú dokumenty a reportáže, zastúpený je aj hraný, animovaný a experimentálny film a tiež videoklip.

Kontinuálne sa amatérskemu filmu na Slovensku venuje Národné osvetové centrum (NOC), ktoré je pokračovateľom činnosti Osvetového ústavu. Zabezpečuje činnosť v organizačnej, prezentačnej, vzdelávacej, edičnej, publikačnej a archívnej rovine. Zuzana Školudová, odborná pracovníčka NOC pre amatérsky film a video, od roku 1991 pripravuje podujatia pre amatérov, zúčastňuje sa domácich súťaží ako členka poroty a pravidelne sa objavuje v porotách medzinárodných súťaží. Skúsenosti zo zahraničia využíva pri príprave domácich podujatí. NOC zastrešuje väčšinu z národných amatérskych súťaží – Rodinné video, Hraný amatérsky humor (HAH), Oravská osmička, Tatranský kamzík a ďalších. Podujatia vo sfére amatérskeho filmu nie sú len súťažami, vždy obsahujú aj vzdelávaciu časť, predovšetkým rozborové semináre. Slovenskí autori môžu svoje filmy prezentovať aj na zahraničných súťažiach v rôznych európskych aj mimoeurópskych krajinách. Podľa Školudovej sú amatérske súťaže nevyhnutné pre zachovanie pravidelného života amatérskeho filmového hnutia na Slovensku. Hovorí: „Sú jedinou možnosťou verejnej prezentácie amatérskej filmovej tvorby, možnosťou konfrontácie filmov rôznej proveniencie, rôznych žánrov, tém. Je to predovšetkým priestor pre stretnutie tvorcov, divákov, pre výmenu názorov, postrehov, skúseností.“

Na amatérskych prehliadkach sa často vedú diskusie o tom, kde je hranica medzi amatérskym a profesionálnym filmom. Už v úvode sme spomínali, že základným rozdielom je nekomerčnosť amatérskej produkcie. Ján Kuska, dlhoročný amatérsky tvorca a vedúci mikulášskeho klubu Amafilm Nicolaus definuje podstatu neprofesionálnej produkcie veľmi stručne: „Nemusím, ale chcem.“ Na jednej strane má amatérska tvorba výhody – autor si tému svojho filmu volí slobodne, nie je tlačený objednanými termínmi či financiami sponzorov. Na druhej strane si však musí všetko zorganizovať a uhradiť sám. Ján Kuska takto opisuje výhody amatérskeho filmu: „Amatérsky film mi vyhovuje hlavne v nezávislosti na nikom a ničom, akurát na mojej chuti niečo si nakrútiť a na mojom voľnom čase. Je to pre mňa koníček, vnímam ho ako relax, aj keď občas sa naozaj musím prinútiť sadnúť si za strižňu.“ Na tohtoročnom Svetovom festivale UNICA sa Kuska stal víťazom Medzinárodnej súťaže minútových filmov 2007 so svojou snímkou Trojuholník. Tu tkvie problém toho, kde končí amatérsky a začína profesionálny film. Ak je tvorca úspešný, chce film dostať k ľuďom a jeho dielo sa následne stáva súčasťou profesionálneho trhu s filmami (príkladom je celovečerný film Nič nekrváca večne ružomberského zoskupenia Metafora films).

Negatívnym dôsledkom relatívnej nezávislosti amatérov je všeobecný nezáujem inštitúcií i verejnosti o amatérsku produkciu, ktorý v slovenskom prostredí pretrváva. Mnohí amatéri postupne prešli do profesionálneho filmového prostredia, mladí ľudia sa prihlásili na filmové školy, amatérsky film pre nich bol len prestupnou stanicou. „Niektorí profesionáli sa k svojim amatérskym začiatkom hlásia a nehanbia sa za to, iným to nie je príliš príjemné,“ opisuje svoje skúsenosti s filmármi Zuzana Školudová. „Myslím si, že keď sa človek vyvíja a niekam dospeje, tak sa nie je za čo hanbiť.“ S myšlienkou stať sa profesionálnym tvorcom sa pohrával aj Ján Kuska. „No stav slovenskej kinematografie či produkcie filmov (a to nielen hraných) v slovenských televíziách za posledných 15 až 20 rokov ma z tohto rojčenia veľmi rýchlo vyliečil.“ Napriek tomu mnohí amatérski filmári postupne prechádzajú k profesionálnej tvorbe a snažia sa presadiť. Cieľom amatérov však väčšinou nie je porovnávanie svojich filmov s profesionálnou filmovou produkciou. „Samozrejme ma poteší, keď občas vidím film z dielne Nicolausfilmu v niektorom programe v profesionálnej televízii, ale nie je to mojím cieľom,“ hovorí Ján Kuska.

Bližšie na tému postavenia amatérskeho filmu hovorí Anton Szomolányi, profesionálny kameraman, prodekan pre rozvoj, umenie, vedu, výskum a medzinárodné vzťahy Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a dlhoročný člen porôt súťaží amatérskeho filmu, ktorý bol aj slovenským členom poroty Svetového festivalu UNICA 2007 v Liptovskom Mikuláši: „Neprofesionálny film je dôležitou súčasťou národnej kultúry. Možno o tom mnohí neprofesionálni tvorcovia ani nevedia, ale sú integrálnou súčasťou národnej tvorby. Ich záznam doby je nenahraditeľný a z pohľadu spoločnosti nedocenený. V mnohom neprofesionálni tvorcovia nahrádzajú verejnoprávnu televíziu a zvlášť po roku 1989, keď verejnoprávne médiá na Slovensku neustále prechádzajú akýmisi „zmenami“.“ Aká je podľa Szomolányiho pozícia amatérskych filmárov v kontexte kinematografie ako celku? „Neprofesionálni tvorcovia (úmyselne hovorím neprofesionálni tvorcovia a nie amatéri, pretože v ich práci sa často amaterizmus nevidí) svojou tvorbou, a to hlavne na súťažných prehliadkach, vypĺňajú miesto, ktoré voľakedy bolo vyhradené čisto profesionálom, a tak nahrádzajú vákuum v tvorbe najmä verejnoprávnych médií.“

Možno tu niekde je odpoveď na otázku, akú úlohu v súčasnosti zohráva amatérsky film. Tento fenomén je v oblasti kinematografie nesporným prínosom. Vnáša
do nej nezávislosť, bezprostrednosť a témy, ktoré by pre profesionálnu oblasť neboli dostatočne atraktívne. Tvorcovia v amatérskom filme sa vyjadrujú slobodne o problémoch, ktoré ich trápia, v ich tvorbe absentujú nalinkované požiadavky klientov, grantových komisií, učebných osnov filmových škôl. A naopak, mnohé aspekty profesionálneho prostredia môžu byť pre amatérov vhodným vzorom – formálne stvárnenie filmov, disciplína, ucelenosť, snaha presadiť sa. Bývalí amatéri môžu svoje skúsenosti využiť po prechode do profesionálnej sféry. Amatérsky a profesionálny film môžu existovať vedľa seba ako rovnocenné a v mnohom odlišné prostredia, pričom v každom z nich platia iné pravidlá, majú odlišné výhody a nevýhody. Hendikepom celej spoločnosti však je, že svojím nezáujmom o amatérsky film sa pripravuje o plnohodnotné diela, pri ktorých je často ťažké zistiť, že ich nenakrútil profesionál.