Film.sk No.05/2006

Jim Hillier (ed.):
American Independent Cinema. A Sight and Sound Reader
(British Film Institute, London 2001)

Celkom bežnou vydavateľskou stratégiou na Západe je dnes recyklácia – opätovné vydávanie textov pôvodne publikovaných inde vo forme výpravnej publikácie, obsahujúcej erudovaný úvod pokiaľ možno renomovaného editora. Ani v oblasti filmových štúdií nie je táto prax výnimkou, i tu dnes bežne vznikajú reedície starších textov, čím sa upevňuje a spätne prehodnocuje ich význam a vplyv v rámci domovského diskurzu. Jednou z takýchto sebazhodnocujúcich publikácií je aj čítanka (reader) britského filmového časopisu Sight and Sound, venovaná americkému nezávislému filmu. Čitateľ v nej nájde väčšinu textov, ktoré tento vplyvný časopis v 90-tych rokoch venoval americkým „indies“. Sú v nej kritiky, recenzie i rozhovory s tvorcami (napríklad Stan Brakhage, Gus Van Sant či Harmony Korine), pričom kniha na jednej strane zohľadňuje chronológiu, na druhej aj rozmer inakosti (etnickej, sexuálnej, rodovej) ako kľúčovej „pridanej hodnoty“ mnohých nezávislých produkcií. Pozoruhodný je úvod – snaha editora postihnúť premenlivosť významu pojmu independent cinema tak, ako sa na príklade konkrétnych autorov a ich filmov vyvíjala práve v období minulej dekády.

Frédéric Strauss:
Conversations avec Pedro Almodovar
(Cahiers du cinéma, Paris 2004)

Výpravná, almodóvarovsky plnofarebná publikácia francúzskeho filmového vydavateľstva Cahiers du cinéma zhŕňa rozhovory s Pedrom Almodóvarom v minulosti priebežne publikované na stránkach Cahiers. Almodóvarovým partnerom v rozhovoroch je vždy tá istá osoba – filmový kritik Frédéric Strauss, ktorý tvorcu sleduje a systematicky interviewuje od jeho počiatkov – veď ešte v polovici 90-tych rokov boli straussovské rozhovory jedným z mála bibliografických zdrojov pri hlbšom spoznávaní Pedra Almodóvara. Medzičasom sa pravdaže všeličo zmenilo. Oscarový tvorca Almodóvar bol pohltený vlnou komodifikácie, ktorá vyplavila mnoho monografických a iných publikácií. Re-edícia rozhovorov z Cahiers je nakoniec tiež jedným z takýchto publikačných počinov a ako vidieť – je počinom úspešným, keďže je už druhým, vynoveným a vybonusovaným vydaním pôvodne útlejšej a menej výpravnej publikácie z roku 2000. Listovať v tomto druhom vydaní je skutočným potešením, dokonca i pre čitateľa, ktorý nerozumie po francúzsky. Stačí nebyť farboslepý a nenechať sa aktuálnou komerčnou „almodovaromániou“ príliš odradiť.

Location Guide.
Czech Republic / Slovakia / Prague / Barrandov
(Barrandov Studios, Praha 2006)

Ťažko povedať ako nazvať tento typ knihy. Reprezentačno-propagačnou publikáciou? Výpredajovým katalógom? Ako však úvodná schematická mapka globalizovaného sveta s východiskom Hollywood napovedá, táto kniha (location guide) je určená západným (prioritne hollywoodskym) filmovým spoločnostiam a je prehliadkou pamätihodností, historických a prírodných exteriérov disponibilných na komerčnú exploatáciu. Knihu vydali barrandovské štúdiá, no okrem promócie českých „luhů a hájů“ je v publikácii aj pomerne bohatá slovenská kapitola. A v nej, samozrejme, to najlepšie z najlepšieho – Spišský hrad, tatranské zátišia a panorámy, východoslovenská drevená architektúra... Autormi vizuálnej koncepcie knihy sú slovenskí fotografi Rudo Prekop a Vasil Stanko. Je to krásna, výpravná a miestami sebaironicky vtipná publikácia, je to však trochu aj smutné listovanie. Najmä milovník československej kinematografie sa len ťažko zbaví určitého koloniálneho pocitu pri predstave rutinérskych filmárov béčkových produkcií exploatujúcich exotickú „slovenskú kulisu“. Milovníkov slovenskej inscenovanej fotografie poteší záverečná časť knihy, kde Stanko s Prekopom aranžujú z barrandovského fundusu či personálu zaujímavé postmoderné zátišia.

Peter Cowie:
Revolution! The Explosion of World Cinema in the 60s
(Faber and Faber, London 2004)

Opäť kniha, ktorá zaujme už svojou rafinovanou, aj keď nie veľmi politicky korektnou obálkou. Knižku britského teoretika Petra Cowieho venovanú explózii svetových kinematografií v 60-tych rokoch minulého stroročia „predáva“ ženský akt – známe, fotograficky emblematické nahé torzo Hany Brejchovej z Formanovho filmu Lásky jedné plavovlásky. Atraktívny názov knihy je do fotografie zakomponovaný tak, že sa stáva akoby chrbtovou kosťou obnaženého dievčenského torza. Cowieho kniha je žatvou spomínaného desaťročia, spomienkovým obzretím sa za jeho prínosmi a to prostredníctvom akejsi štafety rozhovorov, ktorú autor začiatkom nového milénia vedie s jeho kľúčovými aktérmi. Ide teda akoby o oral history, kde interviewovaní nie sú len – samozrejme žijúci – režiséri (napríklad Bertolucci, Makavejev, Resnais, Wajda, Varda, z Čechoslovákov ako zvyčajne len Forman), ale i kameramani a iní „technickí pracovníci“ spolu-utvárajúci podobu charizmatických 60-tych rokov. Kniha je zaujímavým doplnkovým čítaním k novej vlne a kinematografii 70-tych rokov.