„Ale“ vo filme Petra Solana
Film.sk No.05/2006

„Dolistoval scenár a videl, že je zle: áno, hrozilo nebezpečenstvo, že vznikne výborný film.“
(Peter Karvaš, Schvaľovačka, 1960)


foto: archív SFÚ – Zuzana Mináčová
Záber z filmu Prípad Barnabáš Kos.

V modrej pasáži knihy Askiburgion sa v jednom zo záhybov demaskovania – na „ceste ze středu ze mě“ – pokúša Petr Rákos vystihnúť principiálne postavenie niektorých slovných výrazov v praxi každodenného života. Nahmatáva napríklad tie najcitlivejšie miesta slovíčka ale v životnom názore človeka. „Je totiž projevem volného odporu vůči nemilosrdnému průběhu věcí.“ Rákosa fascinuje jeho nepredvídateľné a teda nenahraditeľné pôsobenie. „Ale je takový zvrat věcí, po němž málokdo zůstane chladný (je-li to skutečně ale!). Ale obrací věci naruby... Ale není milováno. Vyskytuje se v nejnevhodnějších situacích... Ale je zápletka, ale je bloudění, ale je Když v tom... Všude na světě si to tak zařídili, aby bylo na poslední chvíli možno říci ale!“

Vo filmoch Petra Solana sú najzaujímavejšie práve tie obrazy, ktoré svedčia o vpáde a intenzite ale do rámca akéhokoľvek ľudského príbehu. Solan sa filmom pokúša objavovať ale ako stopu neopakovateľného životného gesta („zachránil som seba, ale čo tí druhí?“). Sleduje ale, ktoré sa nedá nalinkovať, predpripraviť či nariadiť („ale tu si mal zasiahnuť“). V Solanovom filmovom vypovedaní zaznieva prijateľné i neprijateľné ale v najrôznejších momentoch, podobách či situáciách. Od ale napriek všetkým (normám) po ale ako spoločensky ne-vhodnú alternatívu konania („zabila som syna, ale takto sa už nedalo žiť“, resp. „boli to výplaty kamarátov, ale aspoň jednu noc som prežil ako grand“). Práve v tejto zameranosti na výnimočnosť ne-každodenného ale, v tejto zameranosti na hľadanie hodnoty istôt a istoty hodnôt, tkvie toľkokrát spomínané Solanovo ľudské angažovanie sa filmovou výpoveďou.

Nie každý jednomyseľný pracujúci schvaľovací orgán „s rozhodujúcou právomocou, hoci vlastne vôbec nijakou zodpovednosťou“ (Karvaš) s tým ale súhlasil. A tak sa v Solanovom prípade stalo ale i obvyklým zvratom nedôvery, spochybňovania či sabotovania jeho filmovej práce, príznakom preventívneho „zabraňovania výstrelkom“. Podľa zápisnice jedného pobystrického hodnotiaceho aktívu z roku 1959 sa „individualistická nezávislosť“ určitých filmových projektov (aj pôvodného Prv než sa skočí tento deň a Prípadu Barnabáša Kosa) prejavovala okrem iného v ich apolitickosti, skepticizme, subjektivizme, falošnom humanitárskom bolestínstve, v orientácii na ľudí všelijako nalomených, ukrivdených, zhrýzajúcich sa. „Len sama špina, nemorálnosť, len bahno sexu a erotiky, žeby sa za to nemusel hanbiť ani fanatik jezuita, trápený potlačenou pubertálnou fantáziou,“ píše sa v rozbore Vichtovho scenára. „A nikde ani svetielko nádeje.“ Na margo adaptácie Prípadu Barnabáša Kosa sa v hodnotení dodáva: „K takému čiernemu videniu našej spoločnosti nemá ďaleko malomeštiacky radikalista.“ Boj s takýmto „tlakom schematicko-dogmatickej normy“ (Ka- linová), boj s nekompetentnosťou rozhodovania o filmových projektoch – na pozadí „krížovej cesty“ Boxera a smrti, pregnantne zhrnul Peter Karvaš v známom článku Nielen tento film, uverejnenom roku 1963 v Rudom práve. „Skúsenosť, ktorá inšpirovala tieto riadky, ukazuje, že bola vysoko vyzdvihnutá zodpovednosť za škody, ktoré mohol spôsobiť konkrétny film, keby bol nakrútený (...), že však nikto nikdy nebol vyzvaný k zodpovednosti za päť iných filmov, o ktorých užitočnosti sa nepochybovalo, ktoré však boli ab ovo bezpochyby zlé. (...) Ako sme sa pokúsili ukázať, o skutočnej zodpovednosti sa bude môcť hovoriť až vtedy, keď zodpovednosť za neuskutočnený, za potopený vážny umelecký čin bude aspoň taká veľká ako zodpovednosť za to, že neprekĺzne nič chybné a nesprávne.“

V najproduktívnejšom životatvorivom období (1958 – 1968) sa tak Peter Solan stal držiteľom „neveselého rekordu nášho najšikanovanejšieho režiséra“ (Branko). Smutne známa história realizácie troch jeho najznámejších filmov Boxer a smrť, Prípad Barnabáš Kos a Kým sa skončí táto noc je toho najvýstižnejšou ilustráciou.

Slovenská televízia (STV)
3. máj 2006 – 22.20 hod. – Dvojka – Pieseň o sivom holubovi, r. Stanislav Barabáš, 1961
10. máj 2006 – 22.50 hod. – Dvojka – Boxer a smrť, r. Peter Solan, 1962
24. máj 2006 – 22.20 hod. – Dvojka – Slnko v sieti, r. Štefan Uher, 1962
27. máj 2006 – 13.45 hod. – Dvojka – Prípad Barnabáš Kos, r. Peter Solan, 1964
28. máj 2006 – 17.05 hod. – Dvojka – Kým sa skončí táto noc, r. Peter Solan, 1965
31. máj 2006 – 22.20 hod. – Dvojka – Organ, r. Štefan Uher, 1964
TV JOJ
(v máji slovenské filmy nevysiela)
TV Markíza
1. máj 2006 – 11.00 hod. – Kráľ Drozdia brada, r. Miloslav Luther, 1984
20. máj 2006 – 13.30 hod. – Utekajme, už ide!, r. Dušan Rapoš, 1986

(REDAKCIA NEZODPOVEDÁ ZA ZMENY V PROGRAME TELEVÍZIÍ!)