Festival bez zbytočnej pompéznosti
Film.sk No.05/2006

13. Medzinárodná prehliadka filmu, televízie a videa Febiofest sa na Slovensku po druhýkrát konala v zmenenom jarnom termíne, a to od 27. marca do 24. apríla 2006. Napriek tomu, že rozsah slovenskej časti prehliadky sa veľkosťou nedá porovnávať s „originálnou“ českou verziou, pre divákov v ôsmich slovenských mestách bola ponuka filmov viac než priaznivá.


foto: archív ASFK
Záber z filmu Persona non grata, ktorý do Bratislavy a Banskej Bystrice prišiel osobne uviesť poľský režisér svetového mena Krzysztof Zanussi.

Medzinárodná prehliadka filmu, televízie a videa Febiofest je v prvom rade prehliadkou najnovších českých filmov. Viaceré z nich prišli autori uviesť osobne. Napríklad režisér Bohdan Sláma s herečkami Aňou Geislerovou a Zuzanou Kronerovou, ale aj s producentom Pavlom Strnadom predstavili oceňovaný česko-nemecký film Štěstí, Dan Wlodarczyk uviedol svoj „minoritný“ film Indián a sestřička, v ktorom si zahrala ďalšia slovenská herečka Táňa Pauhofová, svoje snímky uviedli aj tvorcovia a predstavitelia filmov Restart a Experti a Košice navštívil dokumentarista Miroslav Janek.

Významným počinom, o ktorom sa príliš nehovorilo, bol krst DVD s ôsmimi autorskými filmami Fera Feniča z obdobia 70-tych až 90-tych rokov. Vznikla tak možnosť vidieť pozoruhodné a často zakazované snímky slovenského režiséra, ktorý už dlhé roky tvorí v Českej republike. Slovenskú účasť na trinástom ročníku festivalu nezabezpečovali len spomínané herecké výkony slovenských hercov v českých filmoch, ale aj (bohužiaľ len) miniretrospektíva dvoch filmov Dušana Trančíka. Dokument Fotografovanie obyvateľov domu je režisérov pohľad na postupnú premenu jednej rodiny, hraný film Iná láska odhaľuje krutú realitu horskej dediny, v ktorej stále platia neúprosné zákony džungle. Do sekcie To najlepšie z Febia sa dostala aj televízna tvorba viacerých slovenských režisérov a premiéru mal tiež krátky animovaný film Martina Snopeka Pik a Nik, ktorý sa premietal ako predfilm snímky Štěstí.

Vyzdvihnúť treba profilové sekcie venované pozoruhodným tvorcom súčasného svetového filmu. Febiofest vďaka nim ponúkol jednu z mála možností ako dočerpať vedomosti o autoroch ako Pedro Almodóvar, Jan Švankmajer či Kim Ki-duk z ich notoricky známych, ale pre laika ťažko dostupných filmových diel. Udalosťou slovenského Febiofestu bol však príchod významného poľského režiséra Krzysztofa Zanussiho. Predchádzala mu retrospektíva jeho najznámejších filmov ako Iluminácia, Štruktúra kryštálu, Rodinný život a ďalších, ktoré sa v slovenských filmových kluboch vyskytujú iba zriedka. Zanussi vo svojich filmoch pozoruje človeka a ako málo iných tvorcov dokáže zobraziť jeho pochybnosti, tápanie, sklamanie a zúfalé hľadanie nádeje. Pozeranie každého jeho filmu bolo pre divákov zážitkom. Podľa vlastných slov sa Zanussi svojimi filmami chce „páčiť tým najlepším, a tých je málo.“ V Bratislave a Banskej Bystrici uviedol svoj nový koprodukčný film Persona non grata a stihol sa aj srdečne porozprávať so študentmi VŠMU.

Z programovej ponuky Febiofestu príjemne prekvapil aj nový film islandského režiséra Dágura Kárího, na ktorý sa po jeho filme Albín menom Nói čakalo. Kárí nesklamal, hrdinom filmu Outsider je opäť človek, ktorý má od spoločenského mainstreamu ďaleko. Také sú však asi všetky postavy filmu. Kamarát Grandpa, ktorého cieľom je stať sa futbalovým rozhodcom alebo priateľka, vyžívajúca sa v psychedelických stavoch počas smeny v pekárni. Sympaticky uletený príbeh človeka, ktorý za celý svoj život zarobil iba pár dolárov, nerozpakuje sa vystúpiť z autobusu uprostred púšte a ktorému by kamarátov závidel asi každý, dodal optimizmus do (až) príliš logického života. Naopak, osobné neuspokojenie mi priniesol film Michaela Winterbottoma Code 46. Konvenčnú sci-fi love story, v ktorej príbehu až príliš vidieť odtlačky podobných (a snáď rovnako priemerných) filmov, zachránili len výkony hlavných hrdinov (Samantha Morton, Tim Robbins). Plusom bolo uvedenie filmu Michaela Spurlocka Super Size Me o zhubnom účinku fastfoodu na zdravie aj rozum človeka, ktorý by mali diváci všetkých vekových kategórií pozerať povinne.

V programe Febiofestu sa tento rok netradične nachádzala aj sekcia ruských filmov, nad ktorými neohrnul nos žiadny milovník kinematografie našich východných susedov, ale predovšetkým originálne československé krátke filmy a reklamy z 20-tych a 30-tych rokov minulého storočia, ktoré sa objavili v sekcii 70 rokov filmu v Zlíne. Febiofest tento rok teda opäť naplnil očakávania, priniesol množstvo rôznorodých filmov a stretnutí s ich autormi. Pripomenúť treba, že bez zbytočnej pompéznosti predstavil novinky, klasiku, rarity aj takmer zabudnuté filmy.