Nejasná správa o zahraničnej filmovej produkcii na Slovensku
Film.sk No.1/2004

Slovenský audiovizuálny priestor posledných rokov asi najvýstižnejšie charakterizujú pokusy slovenských režisérov a producentov nakrúca na domácej pôde nové filmy, ukáza svetu výsledky svojich tvorivých ambícií. Pokusy sú to viac i menej úspešné, no našastie stále neutíchajúce. Skoro každému novému filmu sa v médiách najmä v ase jeho premiéry venuje veká pozornos. Filmoví publicisti by sa urite potešili, keby ich slovenskí tvorcovia zahltili omnoho väším množstvom tém, podkladov a výsledkov, o ktorých by mohli prostredníctvom svojich médií divácku verejnos radostne i (ne)radostne informova. A tak sa niet o udova, ak obasná zvýšená koncentrácia zahraniných filmových profesionálov, ktorí sa na as usadia na Slovensku, aby tu nakrútili svoj film, vzbudí nielen u médií obrovský záujem...

Začiatok:
Upír Nosferatu

Nielen kinofili sa znova a zno­va tešia na každé premietanie nezabudnuteľného filmu ne­meckého expresionizmu F. W. Murnaua Upír Nosferatu (1921). V čase vzniku prvého (očividne nie však posledného) slovenského Jánošíka (r. Jaroslav Siakeľ, 1921) sa vtedy časť Československej republiky prvýkrát skutočne zviditeľnila v zahraničnom filme. A natoľko úspešne, že sa Oravský hrad stal pre nejedného hrdého slovenské­ho diváka hlavnou hviezdou filmu. To, čo vedel oceniť Murnau na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, oce­ňujú stále častejšie zahraničné filmové produkcie v poslednom období. Od roku 1990 slovenské lokality poslúžili ako kulisy minimálne pre osemnásť kinofilmov, televíznych filmov a seriálov.

Prelomovým bol rok 1994, keď v štúdiách na Kolibe prvýkrát vznikal veľký americký film – Dračie srdce (r. Rob Cohen, 1996). Počas plodných rokov 1994 – 1996 sa na Slovensku na­krúcalo približne sedem dlhometrážnych filmov zahraničnej produkcie. Určite sa viacerí pamätajú na veľkú vlnu všeobecného nadšenia a záujmu, ktoré vzbudil film Mierotvorca (r. Mimi Leder, 1997). Vtedy ­ešte nie natoľko populárna Nicole Kidmanová síce okrášlila našu malú krajinu, no najväčšiu pozornosť, uznanie a ob­div si odniesol charizmatický milovník George Clooney. Slovenské denníky a najmä divák si amerických hercov vzali tak trochu „za svojich“.

Pokračovanie:
Frankenstein

Vyvrcholením posledných troch rokov, počas ktorých na Slovensku pracovalo niekoľko produkcií z Nemecka, Veľkej Británie aj USA, je práve kon­čiaci sa rok 2003. V pomerne krátkom čase za sebou sa na Slovensku nakrúcali dva veľké projekty – najnovší film bratov Tavianiovcov Luisa San Felice (r. Paolo a Vittorio Taviani, 2003) a americký historický veľ­kofilm Frankenstein (r. Kevin Connor, 2003). Posledný menovaný je svojím spôsobom prelomový – prvýkrát bol totiž do jednej z čelných pozícií v tvorivom tíme obsadený slovenský odborník – na čele produkcie stál Marián Postihač. A Monika Hilmerová si zahrala jednu z dôležitých vedľajších úloh. Ako povedal v jednom rozhovore režisér filmu, na Slovensku našli všetko, čo potrebovali – vyhovujúce lokality i talentovaných profesionálov. A to je veľmi príjemný signál do budúcnosti...

Na záver...

Priznám sa, že toto krátke nahliadnutie do problematiky zahraničnej filmovej produkcie na Slovensku, ktoré nemožno nazvať ani exkurziou, je úmyselne nadsadené a vedome rezignuje na úplnosť a komplexnosť. Tým v žiadnom prípade nechcem povedať, že táto téma si nezaslúži serióznu pozornosť. Práve naopak. Nielen prísun financií, ale najmä konfrontácia domácich a zahraničných filmových odborníkov na našom území by mala byť dôležitou súčasťou slovenské­ho audiovizuálneho priestoru. Do rúk sa mi nedostal žiaden materiál, ktorý by sa touto problematikou cielene zaoberal, napriek tomu, že si téma zasluhuje detailnú štúdiu, ktorá sa nielen pokúsi štatisticky a presne zaznamenať všetky produkčné a postprodukčné aktivity zahraničných filmárov u nás, ale pokúsi sa v spolupráci so zainteresovanými odborníkmi fundovane odpovedať na otázky, aký prínos takáto činnosť pre slovenských tvor­cov mala a najmä aký prínos pre nich môže mať. Vieme, že Slovensko je krajina, ktorá môže poskytnúť množstvo rôznych lokalít a v neposlednom rade ochotnú a pomerne lacnú pracovnú silu. Sme však konkurencieschopní aj čo sa týka odborných skú­seností? A čo profesionalita a technické zázemie?

ZAHRANIČNÉ FILMY NAKRÚTENÉ NA SLOVENSKU
rok – slovenský názov filmu – originálny názov filmu – režisér – krajina pôvodu
1921
-
Upír Nosferatu
 
(Nosferatu, eine Symphonie des Grauens – F. W. Murnau – Nem.)
 
-
Slovenská mignon
 
(The Bohemian Girl – H. Knowles – USA)
1971
-
Szindibád
 
(Szindibád – Z. Huszárik – Maďarsko)
1974
-
Snehové mraky
 
(Hószakadás – F. Kósa – Maďarsko)
1991
-
Jaskyňa Zlatej ruže
 
(Fanthagiro – L. Bava – Taliansko)
1992
-
Zámocké poviedky / Vášnivé známosti
 
(R. Scheckman, B. Kubilos – USA)
1996
-
Sorellina a princ zo snov
 
(Sorellina e il principe de sogno – L. Bava – Taliansko)
 
Dračie srdce
 
(Dragonheart – R. Cohen – USA)
1997
-
Mierotvorca
 
(The Peacemaker – M. Leder – USA)
 
-
Kull Dobyvateľ
 
(Kull the Conqueror – J. Nicolella – USA)
2001
-
Vzkriesenie
 
(Resurrezione – V. a P. Taviani – Tal. / Franc. / Nem.)
 
-
Povstanie
 
(Uprising – J. Avnet – USA)
 
-
Za nepriateľskou líniou
 
(Behind Enemy Lines – J. Moore – USA)
2003
-
Lev v zime
 
(The Lion in Winter – A. Končalovskij – Veľká Británia)
 
-
Luisa San Felice
 
(Luisa San Felice – V. a P. Taviani – Taliansko)
 
-
Frankenstein
 
(Frankenstein – K. Connor – USA)
(poznámka: tabuľka poskytuje len výber zahraničných filmov, nakrúcaných na Slovensku,
pre Filmovú ročenku 2003 pripravujeme kompletnejší súpis – švr)


K niektorým otázkam na tému zahraničných filmových produkcií na Slovensku sa vyjadrila Iveta Hrdlovičová, generálna riaditeľka spoločnosti Koliba Production & Services, ktorá má v prenájme štúdio Koliba: „Štúdio by malo slúžiť na výrobu filmov vzhľadom na ateliéry, ktoré majú veľkú hodnotu. Žiaľ, neponúka komplexný balík služieb, najmä pre postprodukciu. Prínos zahraničných filmárov vidíme nielen v tom, že sa tak štúdio udržiava v „životaschopnej činnosti“, ale najmä v tom, že každý film je novou možnosťou pre slovenských filmárov získať nové skúsenosti s výrobou filmu a zvýšiť si svoju odbornosť a profesionalitu. A to nielen pre filmárov, ale aj pre množstvo firiem, ktoré sú spojené s výrobou filmu i nepriamo. Nielen pre štúdio, ale aj pre ďalšie odvetvia podporujúce výrobu filmu, je príchod zahraničných filmárov významným prínosom práce i peňazí. Referencie o služ­bách, ktoré boli poskytnuté zahraničným filmárom a súčasne samotné filmy nakrútené na Slovensku, ktoré sa vysielajú na celom svete, spolu so zábermi našej krajiny, prispievajú k tomu, že Slovensko sa stáva krajinou, o ktorú sa v zahraničí začínajú zaujímať.“