Vincent ROSINEC
Film.sk No.9/2003

... bol pôvodným povolaním fotograf, od roku 1948 pôsobil v štúdiu hraných filmov na Kolibe v Bratislave. Počas svojho pôsobenia prešiel celou hierarchiou kameramanských funkcií, nakrútil aj niekoľko krátkych filmov a postupne sa vypracoval na svojbytného filmového kameramana. Jeho filmografia je akoby históriou slovenského filmu. V počiatku svojej tvorby spolupracoval predovšetkým s režisérom Karolom Krškom na hraných filmoch Priehrada, Boj sa skončí zajtra, Rodná zem, Štvorylka. Jeho prvou samostatnou kameramanskou prácou bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit. Svoje kameramanské schopnosti výrazne uplatnil najmä pri spolupráci na filmoch Havrania cesta, Kým sa skončí táto noc, Zvony pre bosých, Život na úteku, Do posledného dychu. Spolupracoval s celou plejádou popredných filmových tvorcov všetkých generácií (Eduard Grečner, Peter Solan, Stanislav Barabáš, Martin Hollý, Juraj Lihosit, Peter Hledík, Vlado Balco...). Významná je aj jeho práca na televíznych filmoch. Za svoje diela získal niekoľko ocenení.

„Na Trenčianske Teplice mám príjemné spomienky, je teda veľmi potešujúce prijať ocenenie práve na filmovom festivale v tomto meste. Práve v Tepliciach som po vojne začínal s fotografiou. Spomínam si na svoje prvé veľké ocenenie – Igrica za film Koliesko. Spája sa mi s obdobím 60-tych rokov, teda s obdobím tvorivej spolupráce s takými režisérmi, ako sú Martin Hollý, Edo Grečner, Stano Barabáš, Peter Solan a o to plodnejšej, že nás nespájala len filmárska súdržnosť, ale aj priateľstvo. Najzaujímavejšími kameramanskými výzvami tohto obdobia boli pre mňa Grečnerov Drak sa vracia, Barabášove Zvony pre bosých, Solanov film Kým sa skončí táto noc. Ďalšou kapitolou je pre mňa televízna tvorba, pripomeniem Pántikov televízny Pštrosí večierok, ale najmä Solanovu Malú anketa, ktorú som si s veľkým zaujatím nedávno po dlhej dobe vychutnal a zároveň som zistil, že ten film nezostarol, naopak ostáva stále aktuálny. Potom prišla Trofej neznámeho strelca Vladimíra Pauloviča, ktorú som režijne dokončoval a z posledného obdobia som Vladovi Balcovi nakrúcal Uhol pohľadu. Z kolegov by som rád spomenul aspoň môjho učiteľa Karola Kršku, u ktorého som ako jeden z prvých slovenských kameramanov začínal... Takéto ocenenie je teda pre mňa najmä zadosťučinením, za ktoré ďakujem.“