Amatérsky film na Slovensku
Film.sk No.5/2004

Amatérsky film má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Jeho počiatky siahajú až do tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. Aj cesty amatérov k filmovej tvorbe boli a sú rôzne. Niekoho k filmu priviedol záujem o techniku, hľadanie a skúmanie jej možností, iného zasa záujem zaznamenať najprv udalosti v rodine, neskôr aj zo širšieho okolia a pre niekoho je to snaha vysloviť svoj názor a postrehy práve filmom, lebo vyjadrovacie prostriedky iných druhov umenia mu na to nestačia alebo mu nevyhovujú. Preto amatéri, podobne ako profesionáli, tvoria rôzne žánre filmu – dokumenty, reportáže, animované a hrané filmy, experimenty, videoklipy, každý podľa svojich technických a finančných možností, ako aj podľa tvorivých schopností a umeleckých ambícií.

Filmový amatér je tvorca, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, tvorí vo svojom voľnom čase a film nie je jediným spôsobom jeho obživy. Pri tvorbe filmového diela používa vlastnú techniku a investuje vlastné finančné prostriedky. Amatér tvorí z vlastného záujmu a pre vlastné potešenie, nie pre komerciu a distribúciu.

V minulosti sa na Slovensku objavilo mnoho významných tvorivých osobností, ktoré svojou tvorbou a jednotlivými dielami, mnohokrát ocenenými aj na zahraničných súťažiach, tvorili dejiny amatérskeho filmu. Jeho inštitucionálna podoba sa datuje vznikom celoštátnej inštitúcie pre amatérsku tvorbu – Osvetového ústavu v roku 1953. Tejto systematickej organizovanej celoplošnej štátnej starostlivosti predchádzala tvorba a činnosť jednotlivcov a filmových klubov, združujúcich amatérskych filmových tvorcov (nie filmových klubov pre náročných divákov, ktoré vznikali začiatkom 60-tych rokov a ktoré v súčasnosti združuje ASFK – pozn. aut.). Do roku 1989 podstatná časť amatérskej filmovej tvorby vznikala predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry, ktorých zriaďovateľmi boli prosperujúce továrne a závody, poskytujúce priestorové, technické zázemie a mnohokrát aj finančné prostriedky. Niektoré filmové kluby vyvíjali činnosť pri jednotlivých regionálnych osvetových strediskách. Po roku 1989 nastalo isté „preskupenie“ tvorcov nielen vzhľadom na politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ale aj vzhľadom na technický vývoj. Mnohí tvorcovia vlastnili kamery a technické zariadenie ešte na 8mm film a nástup videa jednoducho „neprežili“, lebo nebolo v ich silách a možnostiach nanovo vybudovať technické zázemie na video. Neskôr, žiaľ, z podobných dôvodov odišla ďalšia skupina tvorcov, pretože nastal čas digitálnej techniky. Iná skupina tvorcov, ktorí boli technicky a umelecky na vysokej úrovni sa profesionalizovali a založili si vlastné videoštúdiá alebo lokálne televízie. Zánikom viacerých veľkých klubov, technickými a inými zmenami sa tvorba z pôvodnej kolektívnej a klubovej podoby tvorby čiastočne individualizovala. Dnes ju predstavuje činnosť niekoľkých pravidelne fungujúcich klubov (Amafilm Nicolaus v Liptovskom Mikuláši, Art Studio v Liptovskom Hrádku, FK Urtica v Žihľave, Gemerfilm v Rožňave, Orfiklub v Nižnej, FK pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene a Filmový klub v Pezinku) a do 200 aktívnych autorov, ktorých počet sa buď zvyšuje alebo znižuje podľa periodicity ich tvorby. Niektorí autori nakrúcajú každoročne, iní raz za dva – tri roky. Napríklad jeden autor nakrúcal svoj trinásťminútový animovaný film tri roky. Stálo to za to. V roku 1996 zaň získal bronzovú medailu UNICA na svetovej súťaži v Holandsku. Na doplnenie číselných štatistických údajov – každoročne sa na celoštátnej súťaži prezentuje v priemere 60 filmov a ich dĺžka je od jednej minúty do 20 minút a jeden – dva filmy 50 až 60 minútové. Tento počet však nie je konečný, lebo do neho nie sú započítané filmy, ktoré nepostúpili z jednotlivých regionálnych a krajských kôl súťaže. Spolu by toto číslo narástlo na takmer sto filmov ročne.

V súčasnosti sa amatérskemu filmu kontinuálne venuje Národné osvetové centrum (NOC), ktoré je nástupcom Osvetového ústavu. Zabezpečuje činnosť vo všetkých rovinách – organizačnej, prezentačnej, vzdelávacej, edičnej, publikačnej, ako aj archívnej. Z najvýznamnejších celoštátnych podujatí amatérskeho filmu, na ktorých NOC participuje, alebo je ich garantom a hlavným usporiadateľom, možno spomenúť nasledovné – chronologicky zoradené – podujatia.

Vo februári sa každoročne koná Rodinné video, ktoré zabezpečuje Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši a Art Štúdio z Liptovského Hrádku. V tomto roku sa konal už 7. ročník a bol, podobne ako po iné roky, zameraný predovšetkým na tvorbu začínajúcich autorov. Vyčlenení neboli ani pokročilí, skúsení tvorcovia. CINEAMA je celoštátna postupová súťaž. Pod týmto názvom sa koná od roku 1993. Predtým mala iný názov aj štruktúru – po celoslovenskom kole nasledovalo spoločné celoštátne česko-slovenské kolo, ktoré striedavo organizovali raz Česká republika, raz Slovenská republika. Posledná spoločná súťaž bola v roku 1992 v Liptovskom Mikuláši. V minulom roku sme na túto tradíciu opäť nadviazali na CINEAM-e v Banskej Bystrici. Po prestávke sme usporiadali prvú spoločnú česko-slovenskú súťaž národných kolekcií. V tomto roku sa uskutoční v júni v Čechách, konkrétne v Ústí nad Orlicí. V súťaži CINEAMA sú autori rozdelení do štyroch skupín: amatéri, deti a mládež do 18 rokov, nezávislí (nekomerčná tvorba videoštúdií a lokálnych televízií) a študenti filmových škôl. Súťažné kategórie sú: reportáž, dokument, animovaný film, hraný film, experiment, videoklip. V programovej štruktúre podujatia sú okrem súťažných filmov aj nesúťažné. V letných mesiacoch sa každoročne koná na kúpalisku v Dolnej Strehovej aj Festival HAH – hraný amatérsky humor, ktorý zabezpečuje regionálne osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši a Filmový klub Urtica zo Žihľavy. V októbri sa v Liptovskom Hrádku uskutoční jubilejný XX. ročník tematickej súťaže Tatranský kamzík, zameranej predovšetkým na dokumentárnu tvorbu z oblasti ekológie, etnografie, prírody, kultúry a súčasného spôsobu života ľudí v rôznych regiónoch a aglomeráciách. Podujatie má dvojročnú periodicitu a koná sa vždy v párnych rokoch. Posledné štyri ročníky boli aj s medzinárodnou účasťou a tohoročná súťaž bude v plnom zmysle slova medzinárodná. Po prvýkrát sa uskutoční pod patronátom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film UNICA. V nepárnych rokoch sa pravidelne v septembri koná v Nižnej na Orave celoštátna súťaž Oravská osmička, ktorá je najstaršou súťažou. Hoci sa už nenakrúca na 8mm film a všetky súťažné príspevky sú na videu, na CD alebo na DVD, názov podujatia zostal nezmenený. Trochu sa pozmenil aj charakter podujatia, nie je už len súťažou v obvyklom zaužívanom modeli, ale vlani pri jubilejnom XX. ročníku sa súťažné príspevky delili na hraný film, experiment, videoklip a animovaný film a prehliadka sa rozšírila aj o tvorivú dielňu pre hraný film.

NOC je od roku 1993 členom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film a video UNICA. V roku 1993, kedy bolo Slovensko na kongrese UNICA v Argentíne prijaté za stáleho člena, hneď mohlo súťažiť so svojou národnou kolekciou. Film 15 minút slávy Andyho Warhola, ktorý nakrútil Jozef Keselica zo Svidníka, získal vtedy bronzovú medailu UNICA. Slovenskí filmoví amatéri sa prostredníctvom NOC a vďaka členstvu v UNICA zúčastňujú viacerých medzinárodných súťaží svojimi dielami, ale aj členstvom v medzinárodných porotách. Najväčšie zastúpenie majú slovenské filmy predovšetkým takmer na všetkých českých súťažiach, ktoré sú v súčasnosti už medzinárodnými a z ďalších NOC pravidelne obosiela festival Okno na východ, ktorý sa koná v Berlíne, Festival národov v rakúskom Ebensee, Festival detských a mládežníckych filmov vo Varšave a ďalšie. V posledných dvoch rokoch boli najúspešnejší mladí tvorcovia z Prešova Martin Hanschild, Jaroslav Varga a Jaroslav Baláž, ktorí získali za svoje animované filmy Rozprávka a Blízko bronzové medaile UNICA.

A aká je perspektíva amatérskeho filmu na Slovensku? Predpokladom zabezpečenia budúcnosti amatérskeho filmu na Slovensku je súčasná dorastajúca generácia. Je odchovaná predovšetkým televíziou, filmom a počítačmi, teda prevažne vizuálnym spôsobom vnímania informácií a poznatkov. Je preto pravdepodobné, že bude chcieť svoje postrehy, postoje, názory či zážitky formulovať tiež vizuálnou formou a uprednostní filmovú reč pred inými možnosťami. Druhým predpokladom je narastajúci počet majiteľov videokamier. Videokamera je v mnohých rodinách bežnou súčasťou výbavy domácnosti. Odborníci tvrdia, že nie každý majiteľ písacieho stroja je hneď automaticky spisovateľom. Podobne ani každý majiteľ kamery nie je hneď filmovým tvorcom. Diváci by sa nemali nechať spliesť snímkami, ktoré uvádzajú vo svojich reláciách niektoré televízie ako amatérske. Mnohé z nich sú predovšetkým len záznamami. V súťažiach NOC a na medzinárodných súťažiach UNICA sú prezentované amatérske filmové diela, ktoré nie sú len záznamom. Sú dielami, ktoré majú svoju koncepciu, scenár, dramaturgiu, kvalitnú prácu kameramana, strihovú skladbu. Majú svoj začiatok i koniec. Majú svoju nielen informatívnu hodnotu, ale aj výpovednú, umeleckú a estetickú. Hoci sú len amatérske...
(krátené)