Jozef z hereckého rodu KRONEROVCOV
(20. 3. 1924 Staškov – 12. 3. 1998 Bratislava)
Film.sk No.3/2004

Z početnej rodiny dvanástich súrodencov Kronerovcov zo Staškova na Kysuciach štyria výrazne ovplyvnili slovenské divadelné, televízne, rozhlasové a filmové herectvo. A táto umelecká línia v rode Kronerovcov pokračuje aj v ich druhom a treťom „kolene“.

Mária Kronerová – Hojerová (1912), Jozef Kroner (1924 – 1998), jeho manželka Terézia Hurbanová-Kronerová (1924 – 1999), ich dcéra Zuzana Kronerová (1952), Ludovít Kroner (1925 – 2000) a Ján Kroner (1927 – 1999) s prívlastkom st., kým žil, ďalej jeho syn Ján Kroner (1956) s prívlastkom ml., kým žil jeho otec a napokon vnuk Jakub Kroner (1987) – to je osem hercov z rodu Kronerovcov, ktorí obohatili nielen slovenskú kinematografiu a televíziu, kde vytvorili spolu vyše tristo postáv. Najviac ich vo svojej filmografii má práve Jozef Kroner. Vyše sto, ale do tohto počtu nie sú započítané televízne aktivity v rôznych nehraných a vzdelávacích programoch, čím by ich určite bolo oveľa viac. Niet pochýb o tom, že v slovenskej hereckej histórii nenájdeme ďalšiu rodinu, ktorá by bola porovnateľná s rodinou Kronerovcov, napríklad Hubovci, Vášáryové, Hlaváčkovci atp. Snáď len v zahraničí by sme objavili rodinnú hereckú obdobu, ktorá by jej mohla konkurovať, v Česku – rod Hrušínských, Štěpánkovcov, v Hollywoode Fordovci, Douglasovci, Barrymorovci...

Jozef Kroner bol herecký samouk a ochotnícky nadšenec. Bol hercom širokých hereckých výrazových možností, ktorý ako mladík presvedčil postavami vekom staršími, ako bol sám. Bol hercom, ktorý stvárňoval zložité dramatické charaktery, vnútorne bohaté, s rozličnými osudmi. Jozef Kroner divákov dokázal zaujať aj komediálne ladenými postavami dobráckych, bezbranných ľudí všedného života. Práve to platí o postave železničiara Bieňa v Solovičovej hre Polnoc bude o päť minút, najskôr v rozhlasovej verzii (1956), ale hlavne v televíznej inscenácii (1962) režiséra Ivana Terena s filmovými dokrútkami. V Kronerovej hereckej biografii nájdeme veľa príkladov, kedy si tú istú postavu najprv vyskúšal v rôznych druhoch umenia (divadlo, film, televízia, rozhlas).

Jozef Kroner debutoval pred filmovou kamerou v roku 1954 vo filme Drevená dedina režiséra Andreja Lettricha. Jeho postava krajčíra Sásika z filmu Štvorylka (1955) v réžii Jozefa Medveďa a Karola Kršku odštartovala sériu úspešných Kronerových komediálne ladených postáv. V jeho tragikomických kreáciách nachádzame zasa hlboký filozofický podtext, napríklad vo filme Obchod na korze (1965) režisérskej dvojice Ján Kadár – Elmar Klos, ktorý priniesol Československu prvého Oscara za zahraničný film. Jedným z vrcholov Kronerovej filmovej hereckej kariéry je aj odpatetizovaný slovenský ľudový zbojník Pacho, hybský zbojník (1976) v réžii Martina Ťapáka. Mohli by sme menovať desiatku ďalších filmov, napríklad Statočný zlodej (1958) Jána Lacka, Polnočná omša (1962) Jiřího Krejčíka, Kosenie Jastrabej lúky (1981) Štefana Uhra, Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska, televízne seriály Sváko Ragan (1976) Martina Ťapáka, český Slovácko sa nesúdi (1974, 1984) režiséra Petra Tučka. V roku 1969 Kroner spolupracoval napríklad aj s režisérom Stanislavom Barabášom na jeho nemeckom filme Večný manžel. Z novších filmov pripomeňme rozprávky Popolvár najväčší na svete (1982) Martina Ťapáka či Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého. Domnievam sa, že jeho obrovský herecký talent bol zneužitý v českom filme Dědictví aneb kurvahošigutentag (1992) režisérky Věry Chytilovej, naopak obdivovať ho môžeme napríklad v dokumente režiséra Fera Feniča Dlhé trate Jozefa Kronera (1988), ale aj v letopise SFÚ Bratislava z roku 1994.


Jozef Kroner ako nezabudnuteľný Pacho, hybský zbojník.

Pripomeňme aj Kronerovu knižnú literárnu tvorbu – Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974, v češtine 1982), S kamerou a udicou (1979, 1981), Neobyčajný testament (1982), O rybke Beličke (1983). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Víťazstvo Jozefa Kronera bolo suverénne. Pri príležitosti piateho výročia úmrtia Jozefa Kronera vydal Kabinet divadla a filmu SAV minulý rok publikáciu Jozef Kroner ako desiaty zväzok edície Galéria osobností slovenského divadla.