PLUS/MÍNUS MESIACA

Scarlett Čanakyová, scenáristka: „Ak by sa mal človek zaoberať negatívnymi javmi v slovenskej kinematografii, pokiaľ je v akom-takom tvorivom procese, môže sa zblázniť. Za posledné dva týždne som videla tri filmy americkej produkcie a mám pocit, že krízu prežíva rovnako americký film ako slovenský. Lenže kvalita sa selektuje z kvantity. Ak sa na Slovensku nakrúti jeden film ročne, všetci okolo neho už vopred krúžime ako supy v nádeji, že toto je konečne ten, čo nás z krízy vytrhne a zaboduje. Ak tak nie je, sme nemilosrdní. Iste, nie všetko sa podarí, ale vážim si všetkých, ktorí podstupujú to tvorivé šialenstvo napriek tomu, že supmi sa stanú aj ich najbližší kamaráti, spolutvorcovia, verejnosť... Za plus teda pokladám, ak tvorcovia v štádiu tvorby hodia za hlavu všetky mínusy a snažia sa, aj keď sa to niekedy nedá. Pre mňa bolo jednoznačným plusom mesiaca to, že nám pri nakrúcaní (filmu Kruté radosti – pozn. red.) vyšlo počasie, že som sa znovu stretla so skvelými tvorivými ľuďmi – Janom Malířom, Ursulou König, Milanom Mikulčíkom, Ondrom Vetchým, Adym Hajdu, Csongorom Kassaiom, Julom Satinským, o Šiškovcoch – Nvotovcoch nehovoriac. Pozitívnym zážitkom (a dobrou školou!) je pre mňa strižňa s Aloisom Fišárkom. Dosť veľa na to, aby som aspoň na chvíľu odplašila mínusy.“

Mário Homolka, dokumentarista: „Plusom je, že sa zrejme podarí v septembri uskutočniť „spanilú jazdu“ mladého slovenského dokumentu po Spojených štátoch a asi aj Kanade. Okrem faktu, že je čo ukazovať – v kolekcii je päť vydarených dokumentov – je potešujúce aj to, že sa traja dokumentaristi (Marek Šulík, Marek Kuboš a Martin Kollár) trochu odpútajú od domácej pece, prevetrajú gate a získajú ešte väčšiu vzdušnosť pri pohľade na pechorenie rodákov. Budú si môcť osobne „odtrpieť“ premietanie vlastných filmov v úplne odlišnom prostredí a byť pripravení o nich diskutovať (v angličtine). Celú tú skúsenosť potom privezú domov a budú ďalej (dúfam) nakrúcať... To je už niekoľko veľkých plusov pokope, tak rýchlo k zemi. V prekračovaní vlastných hraníc – zemepisných, aj kultúrnych – nemajú slovenskí dokumentaristi bohatú tradíciu. Doma je doma. To je mínus. Zatiaľ.“

Jaro Rihák, režisér: „Plus je, že Martin Šulík nádherne nakrútil hrané zábery do fiktívne dokumentárneho filmu o scenáristovi Juráčkovi. Mínus je, že to nenakrútil tu. Ale vlastne ani to nie je mínus. Plus je, že to vôbec nakrútil.“