Hĺbka výpovede jedného filmára

Druhou letnou publikáciou z edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ), ktorá vychádza v edícii Orbis Pictus, je monografia o významnom slovenskom režisérovi Štefanovi Uherovi (1930 – 1993). Publikácia o Štefanovi Uherovi je otváracou publikáciou v edícii. Jej autorom je významný slovenský historik, profesor Václav Macek (1952), vedúci Katedry filmovej vedy na FTF VŠMU, autor niekoľkých publikácií z dejín slovenskej kinematografie. Z rozhovoru o jeho novej knihe vyplynulo, že radšej hovorí o svojej práci, ako o sebe a bilancovať bude až pri oslave stých narodenín...

Ako dlho vznikala monografia o Štefanovi Uherovi?
– Jej príprava od zbierania materiálu v archívoch cez stretnutia s ľuďmi až k intenzívnej práci nad textom trvala takmer dva roky. V záujme kvality textu a aj kvôli iným projektom som prácu na knihe prerušoval. Začala v lete 2000, prešla dvoma variantmi a odkladmi až k definitívnej verzii na jar tohto roka.

Hovoríte o dvoch variantoch. Akú podobu nakoniec monografia získala?
– Skôr by som hovoril o prístupe, aký som zvolil. Odskúšal som si ho na monografiách o Ellovi Havettovi a Dušanovi Hanákovi a rovnakú metódu som použil aj pri Štefanovi Uherovi. Jej podstatou je snaha vnímať dielo v úzkej súvislosti so životom autora a s dobou, v ktorej tvoril. Nesnažím sa analyzovať dielo rýdzo štrukturalisticky, či semioticky bez ohľadu na to, aký bol Uher človek a akých mal priateľov... To všetko ma zaujíma a snažím sa vyzdvihnúť skutočnosť, že obraz autora je rovnako dôležitý ako obraz jeho diela, že jedno s druhým splýva. Uher ako prvý prepojil slovenský film so svetovým. Popri režiséroch, akými boli Stanislav Barabáš, Peter Solan, Eduard Grečner, Martin Hollý, si Štefan Uher ako jediný našiel parketu, ktorú nikto iný nemal. Okrem toho ma fascinovalo, že sa – obrazne povedané – radšej zajakával, ako by uprednostnil nezriedka plytkú eleganciu štýlu, viac mu záležalo na hĺbke výpovede. Bol vystavený mnohým kompromisom a veľmi tým trpel. To sa na jeho filmoch odrazilo do istej miery aj pozitívne. Uher bol človek, ktorý bytostne žil s filmom. Mám pocit, že je to čoraz zriedkavejšie.

Štefan Uher v jednej zo svojich filmárskych akcií.

Stretli ste sa pri rekonštrukcii Uherovho života s niečím prekvapujúcim, neočakávaným?
– Ťažko povedať, ktoré z faktov boli viac či menej prekvapujúce. Pre mňa bolo rovnako zaujímavé dozvedieť sa o Uherovej chorobe, ako o problémoch s dcérou, keď sa hlásila na vysokú školu. Uher patril k „režimom nemilovaným“ filmárom a dávali to pocítiť aj jeho deťom. Veľmi zaujímavé pre mňa bolo zisťovanie a skladanie dôvodov, pre ktoré sa Uher ako osemnásťročný mladík z Prievidze rozhodol v roku 1949 ísť študovať filmovú réžiu do Prahy. Hlavným podnetom pre Uhera v konečnom súčte bola výhra knihy v súťaži vtedajšieho filmového časopisu, čo Uher pociťoval ako istý záväzok k štúdiu. K rozhodnutiu prispela aj propagácia rozvíjajúcej sa kinematografie, ktorá podnecovala mladých ľudí, aby sa hlásili na prijímacie skúšky na FAMU.

Od roku 1993 pôsobíte na FTF VŠMU, ste vedúcim Katedry filmovej vedy. Ako vnímate deväťročnú prácu, ktorú máte za sebou?
– Najprv som si nebol celkom istý, či je to miesto, kde by som vydržal viac rokov, ale čím tam pôsobím dlhšie, tým ma to viac baví. Vidím ako pozitívne sa menia výsledky študentov, ale aj pôsobenie kolegov na katedre. Myslím si, že od prvých výnimočných absolventov filmovej vedy ako Marián Hečko, Peter Gavalier, Andrea Horečná, Ján Adamove až po posledných ako Jana Dudková, Martin Palúch, Marián Brázda – sú to všetko mladí filmológovia, ktorí dokazujú prácou v praxi, že sú odborníkmi na svojom mieste. Je evidentné, že budú ďalej rásť a nepochybne budú lepší ako my.

A čo vaše ďalšie tvorivé plány? Pripravujete ďalšie publikácie o slovenských filmových tvorcoch?
– Chcel by som pokračovať v cykle monografií o slovenských filmároch, teším sa na písanie o Jánovi Kadárovi. Jeho osud je diametrálne odlišný od Uherovho. Uher bol človek zviazaný zo Slovenskom, Kadár je rodeným pútnikom, svetobežníkom…

Sandra Ritterová
(autorka je študentka filmovej vedy FTF VŠMU)