Adnan HAMZIĆ

Povolanie: režisér a manager Dátum narodenia: 14. október 1975, Bosna a Hercegovina Štúdium: 1994 – 1999 – FTF VŠMU/odbor Filmová réžia, od roku 1999 doktorandské štúdium na FTF VŠMU/odbor Produkcia a management Filmografia: (študentská tvorba) – Šesty krug (1997), (profesionálna tvorba) – reklamné spoty a videoklipy: napríklad Maturantky – Peter Lipa, V súkromnom bistre – Peter Lipa, Naša láska letí – Richard Müller, Úspech ťa spáli – Robo Opatovský, Kama lásky – Pavol Hammel a i.

„Moje štúdium na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU bolo trochu paradoxné. Po prijatí na Katedru filmovej réžie som si neskôr uvedomil, že som si asi pomýlil katedry. Pomohlo mi to však, aby som zistil, čo naozaj viem a čo som schopný robiť dobre. Keď to spätne hodnotím, zdá sa mi, že škola mi toho až tak veľa neposkytla, ale nadobudol som isté vedomosti z teórie a dejín filmu, a predovšetkým som sa naučil, ako robiť filmové rozpočty. Prvý dôvod k tomu bol, že som na škole nenašiel produkčných, na ktorých by som sa mohol ako režisér spoľahnúť a ktorí by vôbec boli ochotní pre študentský film urobiť rozpočet. To som zistil už v prvom ročníku. Schopní produkční už totiž niekde pracovali a ja som potom akosi podvedome na školské filmy tiež rezignoval a zamestnal som sa. Musel som nejako existovať a zároveň som sa chcel aj nadýchať praxe. Od tej chvíle som sa škole prestal venovať. Keďže som predtým robil na nejakých školských akciách ako produkčný (napr. prehliadka študentských filmov ÁČKO) začal som sa takýmto veciam venovať aj mimo školy.

Moje zistenie z praxe je také, že ľudia, ktorí na škole učia, sú veľmi vzdialení od praxe. Všetko je iba teória, ktorá funguje možno niekde inde a za iných podmienok, nie však u nás. A ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku sa takmer nenakrúca a pedagógovia nemajú žiadnu skúsenosť s reklamou...., tak na škole naozaj nie je nič, čo by na úrovni dôležitých vedomostí mohli poskytnúť. Určite sa na človeka niečo nalepí, ale je to vždy iba istá forma „individuálneho štúdia“. Mojím jediným šťastím bolo, že som sa kamarátil s Vladom Struhárom. Ten ma naučil asi najviac. Pravdou je však aj to, že som nikdy nemal silnú ambíciu byť režisérom a aj tú malú som stratil v momente, keď som odprodukoval prvý projekt. Jednoducho som zistil, že režírovať filmy neviem, ale viem robiť čosi iné. Škola mi však predsa len niečo dala. Našiel som tam skupinu pre mňa dôležitých ľudí (a nie len pracovne), oboznámil som sa s technológiou a vytvoril si tak prvý stupienok pre prax, v ktorej sa teraz pohybujem. Teraz sa venujem produkovaniu, vydávaniu CD a reklame. Nakrúcam reklamné spoty a klipy. Je to žiaľ to, čo v súčasnosti robí asi každý – či už filmový režisér alebo produkčný – je to však svet, v ktorom sa viem pohybovať, naučil som sa ako v ňom existovať a myslím si, že v ňom zatiaľ zotrvám.“

Ivana Petríková
(autorka je absolventka filmovej vedy FTF VŠMU)